Adobe Photshop CS5, alebo prvý kontakt s foto manipuláciou

06.05.2012

Článok, ktorý vznikol v spolupráci s časopisom PC REVUE prináša základné nápady pre prvý kontakt s fotomanipuláciou pre začiatočníkov.

Autor: Anthraey | Hodnotenie:

Predstavy a fantázia – dve veci, ktoré dostal do vienka každý z nás. Niekto sa nimi zaoberá vo väčšej miere, iný ich zas potláča do úzadia. Preniesť obrázky, ktoré sa premietajú v našej mysli, do reálneho sveta je už skutok, ktorý sa podarí iba málokomu. Niektorí svoje vízie zhmotňujú hudbou, ďalší vizuálne. Kreslenie, maľovanie, alebo modelovanie však nejde každému od ruky do takej miery, ako by si predstavoval. Čo ale, ak existuje aj iný spôsob, ako prezentovať naše vnútorné svety okoliu. Neporovnateľne jednoduchší, s ktorým prácu zvládne pri troche trpezlivosti každý z nás. Naozaj tu niečo podobné je a asi nikoho neprekvapí, že v dnešnom modernom svete informačných technológií má práve digitálnu podobu. To, že Adobe Photoshop je najpopulárnejší grafický editor, nástroj používaný mnohými odborníkmi, ako aj laickou verejnosťou, dokonale prispôsobený na úpravy a vylepšenia fotografií, je v dnešnej dobe všeobecne známy fakt. Nech už sú to drobné zmeny v osvetlení, či retušovanie rušivých prvkov, všetko sú to procesy, ktoré dennodenne vykonávajú tisícky jeho používateľov. Tieto bežné, priam až rutinné záležitosti už dávno nie sú výsadným, utajovaným know-how profesionálnych grafikov, či grafických štúdií, ale sú takmer všeobecným poznaním, s ktorým sa každý používateľ osobného počítača už určite stretol. Nikoho ale pravdepodobne neprekvapí fakt, že tieto činnosti sú iba špičkou pomyselného ľadovca všetkých funkcii Photoshopu. Predstavme si situáciu, že nám nestačí zatraktívniť náš záber, nepotrebujeme vylepšiť exponovanie, ani nehľadáme spôsob ako odstrániť rušivé prvky v našej, inak dokonalej expozícii. Nie, my sa usilujeme o niečo odlišné, niečo kreatívne.

Ak abstrahujeme od spomenutých zmien aktuálneho vizuálu našej fotografie, napriek tomu, že práve tieto funkcie sú všeobecne najpoužívanejšie, do popredia sa nám tlačí ďalšia veľká množina postupov, ktorú súhrnne môžeme pomenovať názvom foto manipulácia.

Čo všetko si pod týmto názvom môžeme predstaviť? V jednoduchosti povedané, všetky kroky, ktoré vedú k vytvoreniu niečoho nereálneho, niečoho, čo v skutočnosti nikdy na snímke nebolo. Môžu to byť jednoduché veci, ako dotvorenie neexistujúceho pozadia, doplnenia architektúry, alebo ľudí, až po časovo, ako aj pracovne náročné zmeny, ktorých výsledkom bývajú umelecké, priam až surrealistické obrazy spojené z viacerých, spolu nesúvisiacich prvkov.

Pri foto manipulácii je príprava takmer rovnako významná, ako samotná práca s programom. Je dôležité dôkladne zvážiť a vybrať všetky prvky, ktoré bude naše výsledné dielo obsahovať, vyhodnotiť ich použiteľnosť, rozmery, a porozmýšľať nad ich umiestnením. Keďže raz vidieť, je lepšie ako stokrát počuť, ukážeme si niekoľko jednoduchých postupov, ako na to.

..virtuálna ovečka Dolly, alebo Photoshopovské základy klonovania

Najzákladnejším problémom, s ktorým sa chceme pomocou foto manipulácie vysporiadať, býva doplnenie chýbajúcich častí obrázku. Či už potrebujeme zmeniť proporcie fotografie, bez toho aby sme zdeformovali objekty na nej, alebo zakryť iné vizuálne nedostatky, Clone tool je v tomto prípade vždy najrozumnejším riešením.

V obligátnom prvom kroku si otvoríme fotku, ktorú sa chystáme editovať. Náš zámer? Odfotili sme na dovolenke záber krajinky a chceme z neho spraviť pozadie pre širokouhlý monitor, bez toho, aby sme obrázok museli zrezať. Jednoduchá zmena rozmerov nepriniesla očakávané ovocie, a tak musíme pristúpiť k mierne odlišnému postupu. Funkcia Image – Canvas Size (Ctrl + Alt + C) otvorí tabuľku, pomocou ktorej môžeme meniť rozmery pracovného plátna, bez toho aby to zmenilo pôvodnú snímku. V spodnej časti tabuľky si zvolíme kotvu (Anchor), ktorá určuje, do ktorej strany sa plátno zväčší. Ak nám ide o rovnomerné zväčšenie necháme kotvu uprostred. Následne už iba zvolíme rozmery – zadávame individuálne výšku a šírku obrázku a na výber máme z viacerých merných jednotiek – a výber potvrdíme. V prípade ako teraz, že sa chystáme zväčšovať iba šírku, pričom výška ostáva totožná s originálom (širokouhlé monitory majú pomer strán 16:9, na rozdiel od tradičného 4:3), hodnotu podľa nášho výberu vpíšeme iba do políčka Width a položku Height necháme na pôvodnom nastavení.

V ďalšom kroku si vyberieme z palety nástrojov Clone Tool (S) stlačíme Alt, čím sa nám kurzor zmení na malý terčík, ktorým klikneme na určité miesto, ktoré si tak zadefinujeme ako zdroj klonovania. Program bude túto polohu registrovať ako záchytný bod, ktorého okolie vzhľadom na polohu kurzora bude kopírovať. Potom sa už iba smelo presunieme k prázdnemu miestu a maľujeme ako bežným štetcom – zväčšujeme jeho veľkosť, keď chceme pokryť väčšiu plochu, na detaily ho zmenšíme na čo najmenší použiteľný formát. Táto metóda je ideálna na oblohu, trávniky, lesy a podobne textúrovo ucelenejšie celky, kde sa drobné nezrovnalosti ľahko stratia. Dobrou radou pri klonovaní je, držať sa v horizontálnej polohe, aby sa odtiene zhodovali zo zvyškom kompozície. Pre elimináciu viditeľne rovnakých prvkov (dva rovnaké stromy, alebo mraky vedľa seba) je vhodné meniť spomenutý zdroj (Alt + klik).

Druhým užitočným nástrojom je Patch Tool (J) . Ak ho na pracovnej palete nevidíte, stačí podržať stlačenú myš na Spot Healing Tool, čím otvoríte menu so všetkými funkciami, ktoré dané okienko ukrýva. Táto šikovná pomôcka funguje nasledovne – podobne ako Lasso Toolom si vyznačíme oblasť, ktorú sa chystáme editovať, ľavým tlačidlom ju uchopíme a prenesieme na časť, ktorú by sme na tej lokalite chceli mať. Photoshop jednak prekryje pôvodný obrázok novým, a zároveň naň aplikuje zjemnenie okrajov v snahe dosiahnuť čo najprirodzenejší prechod medzi originálom a „záplatou“.

Pre vylepšenie celkového dojmu môžeme zmeniť kontrast, svetelné efekty, či farebné nastavenia pomocou kriviek – Image – Adjustments – Curves (Ctrl + M), levelov – Image – Adjustments – Levels (Ctrl + L), alebo kontrastu a svetelnosti – Image – Adjustments – Brightness/Contrast.

Hotovo, pri troche šikovnosti a trpezlivosti máme za chvíľu rozšírený obrázok, pri ktorom nikto nebude predpokladať, že sme tak trochu manipulovali so skutočnosťou.

..vážení cestujúci, práve opúšťame hranice reality

Ak by sme sa chceli vrhnúť na pokročilejšiu foto manipuláciu, to už bude trochu tvrdší oriešok. V prvom rade, nie je možné navrhnúť konkrétne kroky, ako v takomto prípade postupovať. Teraz už nie je cieľom vylepšiť nedostatky na fotke, ale vytvoriť niečo unikátne, originálne. Preto je každý postup vždy jedinečný a viac ako postup, je na tomto mieste viac vhodné spomenúť zopár rád a zásad, ktorých je dobré sa držať.

1. Kvalita jednotlivých záberov – takmer každá zložitejšia foto manipulácia sa bude zaručene skladať z viacerých samostatných fotografií, spojených do jedného celku. Či už používame vlastné obrázky, alebo materiál iných autorov dostupný z internetu, jeho kvalita je dôležitým determinantom nášho finálneho výtvoru. Ak dôkladne nezvážime vhodný motív, ktorý použijeme, je veľká šanca, že výsledok bude pôsobiť neesteticky.

2. Usporiadanie, alebo hierarchia objektov – pokúšame sa vyhnúť priveľkému množstvu dominantných prvkov v jednom zábere. Aby náš výtvor zaujal okolie, musí pritiahnuť zrak k jednej, hlavnej časti, na ktorú chceme upozorniť. Iste, viacero drobných motívov tiež nie je na škodu, ale istá hierarchia musí byť za každých okolností zachovaná. Inak vznikne chaos, v ktorom sa bude divák len ťažko orientovať.

3. Rovnaký kontrast a nastavenia obrazu – napriek tomu, že sa snažíme z detailov vytvoriť celok, často zabúdame na vzájomné vzťahy medzi jednotlivými prvkami. Každý jeden segment by mal byť kontrastne, ako aj farebnými tónmi v harmónii s ostatnými, aby naše dielo pôsobilo ako jeden celok a nie ako náhodne pozliepané výstrižky.

4. Používanie filtrov – snažíme sa mu viac menej vyhýbať. Okrem filtrov na rozmazanie, zaostrenie a pridanie šumu sú všetky natoľko výrazné, že ich aplikovanie viac uškodí ako pomôže. Namiesto filtrov je vhodnejšie použiť obrázok s textúrou, ktorú možno podľa uváženia prispôsobovať vzhľadom na celkovú atmosféru fotografie.

5. Selekcie – aj keď Magic Wand Tool, alebo iné nástroje na rýchle a jednoduché označenie požadovanej časti sú často využívané v mnohých iných procesoch, pri foto manipulácii je lepšie nájsť si čas a objekty vyselektovať ručne, či už za pomoci Quick Mask, alebo Pen Tool-u. Vyhneme sa tak nedokonalým okrajom a odstrihnutým častiam, ktoré by na výsledku vyzerali rušivo, až amatérsky. To isté sa týka aj Layer Styles – mali by sme sa vyvarovať štandardným nastaveniam Drop Shadow, Bevel, Outer Glow a podobne.

6. Tiene – toto upozornenie sa môže zdať ako banalita, ale treba si uvedomiť, že každý nový pridaný predmet bude určite vrhať tieň. Ten však nie je iba čierny fľak, ale mení svoju intenzitu podľa toho, na aké prostredie dopadá. Vhodnejšie ako čiernou farbou dokresliť kontúry, je použiť farbu prostredia kam dopadne (Eyedropper Tool – I) a v palete farieb ju o niekoľko tónov stmaviť.

Poslednou, ale asi tou najdôležitejšou radou, je trpezlivosť. Tou sa treba obrniť hneď od začiatku, pretože pomerne často je potrebné vrátiť sa o zopár krokov naspäť a všetka dovtedy vykonaná práca vyjde nazmar. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta a Adobe Photoshop nám práve túto, resp. jednu z ciest ukazuje. Kvantum možností, ktoré ponúka, je naozaj bohaté a svojimi funkciami nakoniec snáď prebudí umelca takmer v každom z nás.