Ako fotiť koncerty? – 1. časť

0
403

V prvej časti nášho mini-seriálu o fotografovaní koncertov sa pozrieme na to, akú techniku by si potencionálny fotograf mal zabezpečiť.

Hneď na úvod vás musím upozorniť, že vychádzam len z vlastných skúseností, ktoré som nadobudol formou učenia pokus-omyl a preto je môj pohľad na túto problematiku viac ako laický. Nejdem vás teda zaťažovať zbytočnými technickými detailami, ktorým sám nerozumiem.

Fotoaparát

Ak sa chcete venovať koncertnému foteniu seriózne, tak potrebujete digitálnu zrkadlovku. Výber je široký a tak je na každom z vás, či si zvolí lacnejšiu a menej kvalitnú alternatívu (napríklad ja fotím s najlacnejšou digitálnou zrkadlovkou Canon EOS 350D) alebo sa rozhodne investovať viac do budúcnosti a zvolí si drahší fotoaparát.

Koncerty sa však dajú fotiť aj lepšími kompaktnými digitálmi, pokiaľ poskytujú dostatočný priestor na manuálne nastavenia clony (na objektívoch a fotoaparátoch sa označuje písmenom f), uzávierky (expozičný čas, teda celkom jednoducho povedané čas, počas ktorého foťák sníma) i svetelnej citlivosti (ISO) a majú dostatočný zoom. Výhodou kompaktov je, že na rozdiel od zrkadlovky si ju môžete zobrať takmer všade, keďže obmedzenia fotografovania v kluboch a v koncertných halách platia väčšinou len pre profesionálne aparáty. Nevýhodou je naopak pomerne vysoký bod šumu pri vyššom zoome a predovšetkým neporovnateľne pomalšie reakcie pri automatickom zaostrovaní, pričom často k nemu neexistuje možnosť ostrenia manuálneho.

Objektív

Pokiaľ vlastníte kompakt, časť o výbere správneho objektívu pre vás nie je podstatná. Naopak, pri zrkadlovkách je táto voľba ešte dôležitejšia, ako pri samotnom fotoaparáte. Treba totiž počítať s rôznymi alternatívami, čo sa týka koncertného svetla, veľkosti pódia, či uhla, z ktorého fotíte.

Objektívy majú stále označenie, ktoré vám pomôže s výberom. Napríklad môj objektív je označený Canon EF 70-200mm f/4.0 USM. EF znamená, že je schopný v spolupráci s fotoaparátom automaticky zaostrovať, 70-200 mm označuje ohniskovú vzdialenosť, čiže laicky zoom, f/4.0 je minimálna clona, pod ktorou sa dá fotiť a USM je ultrazvukový motor používaný pri zaostrovaní.

 

Pri výbere objektívov netreba šetriť. Niekedy však aj relatívne lacné sklo dokáže robiť zázraky. Vyvarujte sa snahe získať sklo s čo najväčším rozsahom ohniskových vzdialeností. Tieto objektívy sú totiž buď extrémne drahé (pri tých veľmi kvalitných, s ktorými samozrejme musí byť radosť fotiť), alebo až podozrivo lacné, no na fotenie koncertov nie prílš vhodné. Je fakt, že statické objektívy (teda sklá, ktoré majú ohniskovú vzdialenosť dopredu danú a nedá sa s nimi zoomovať) môžu pre mnohých pôsobiť nemotorne, ale čo sa týka zaostrovacích vlastností sú oveľa presnejšie a rýchlejšie.

 

Pri telezoomoch si treba dávať pozor na clonu, ktorá býva uvádzaná za písmenkom f. Objektívy s nemennou minimálnou clonou sú síce drahšie, ale zároveň sa lepšie používajú. Napríklad setový objektív od Canonu 18-55mm f/3,5-5,5 je pre koncertné fotenie takmer nepoužiteľný a navyše sa vám pri zoomovaní zvyšuje minimálna clona a tým pádom musíte neustále vyvažovať svetlosť fotky zmenou uzávierky.

 

Veľmi šikovné sú objektívy “do tmy“, ako napríklad Canon 50mm f/1,8, ktorý je aj napriek svojej nízkej cene, pohybujúcej sa okolo troch tisíc slovenských korún veľmi kvalitným sklom. Hodí sa predovšetkým do klubov, kde je pódium podstatne menšie a svetlá nie tak intenzívne.

 

Na záver jedná drobnosť. Z osobných skúseností môžem povedať, že dôležitým faktorom je i váha samotného objektívu. Predovšetkým pri fotení festivalov máte svoj fotoaparát v rukách aj niekoľko desiatok hodín a preto musíte počítať s tým, že vás môže ľahko prepadnúť bolesť rúk či chrbta. Preto je niekedy lepšie porozmýšlať, či pevnejšia ruka a ľahšie sklo neodfotí lepšie ako extrémne ťažký objektív s lepšími vlastnosťami.

Pozn. redakcie: Všetky fotky uverejnené v článku sú dielom autora.

Autor:  feefoo