Ako nakresliť oko

0
674

Oči sú bránou do duše a je ťažké ich nakresliť. Ľudia si ich najviac všímajú nielen v skutočnosti, ale aj na kresbe. Treba veľa cviku a talentu, aby ste zachytili pravý výraz v očiach, ktorý má každý jednotlivec iný.

Pri kreslení oka začneme zjednodušením jeho tvaru na základný geometrický tvar – kružnicu . Keď si odmyslíme vrchné krycie viečka, tak je oko naozaj guľa.

Na nakreslenej kružnici urobíme cez stred takmer horizontálnu čiaru, ale záleží od typu oka, ktoré kreslíme, treba si všimnúť, či to oko je na vonkajšom kútiku zúžené do hora, či vodorovne v porovnaní s vnútorným kútikom oka. Načrtneme viečka.

Kružnicu rozdelíme na 4 časti a to približne rovnakej veľkosti, viď foto. Oddelíme tým horné a dolné viečko od viditeľnej časti oka. Cez stred kružnice urobíme vertikálnu čiaru. Opäť približne zrkadlovo spravíme kruh až polkruh.

Záleží od uhlu a spôsobu pohľadu kresleného oka. Ale najskôr sa naučíme kresliť oko spredu. Všimnite si, že väčšina ľudí má pri priamom pohľade dúhovku po prvé v strede oka a po druhé nie celú viditeľnú, má časť dúhovky skrytú pod horným viečkom. A preto nenakreslíme klasický kruh, ale približne tri štvrtiny kruhu. Niekedy je časť dúhovky skrytá aj pod spodným viečkom. Môžeme si pomôcť aj nakreslením stredovej osy.

Ďalej kreslíme zrenicu, presne do stredu dúhovky nakreslíme menší kruh. Veľkosť zrenice závisí od svetelných podmienok. Najviac zväčšená zrenica môže byť veľká približne 2 /3 celkovej veľkosti dúhovky.

Tieňovanie: začíname tieňovať očné bielka. Na pomoc by ste si mali zobrať buď zrkadlo, alebo fotografiu nejakého oka. V podstate je to guľa a my musíme túto vlastnosť zachovať- teda tieňujeme ako guľu. Ale platí základ, bielok je tmavší zvrchu a postupne sa smerom k dolnému okraju zosvetľuje.

Na zrenici, či dúhovke býva väčšinou odlesk .Aj my ho znázorníme. Označíme si teda jednu alebo dve časti, ktoré necháme nevyfarbené.

Vyfarbíme zrenicu natmavo, najviac ako sa dá. A nezabúdajme, že nesmieme zafarbiť vyznačené časti na odlesk.

Vyfarbíme dúhovku, tentoraz nie tmavo ako zrenicu. Len podkladovo, netieňujeme ešte, len tónujeme. Zase platí pravidlo, že dúhovka sa smerom dolu zosvetľuje.

Aby sme oddelili dúhovku od očného bielka, zvýrazníme hrany dúhovky tmavým lemovaním. Pozrite sa opäť do zrkadla a zistíte že aj vy s veľkou pravdepodobnosťou máte na okrajoch dúhovku tmavšiu. Výnimkou sú tmavohnedé oči. Vtedy je táto linka nebadateľná.

Tieňujeme dúhovku, opäť vyžaduje dôkladné pozorovanie, či už seba v zrkadle alebo oko na fotografií.

Tieňujeme viečka, najskôr opäť len vytónujeme , ale postupne po pozorovaní vyberáme tmavšie miesta, ktoré vytieňujeme.

Dokreslíme vnútorné spodné viečko a to okopírovanim linky spodného viečka, len o niečo vyššie. Nakreslíme vnútorný kútik oka, ktorý má mierne špicatý, zobákovitý tvar. Postupujeme v tieňovaní viečok ešte detailnejšie. Máme opäť na pamäti, že viečka musia kopírovať tvar gule, teda platí pravidlo, že za stálych a primeraných svetelných podmienok sa smerom od kútikov do stredu tiene zosvetľujú. Nakreslíme vrchné a spodné riasy. Opäť je tu rôznorodosť, každý človek má iné riasy. Niekto ich má zatočené, niekto rovné. Niekto krátke alebo dlhé, husté či riedke. Teda môžeme postupovať podľa fotografie, či zrkadla. Riasy sú usporiadané vo viacerých radoch . Nemôžme ich tiež nakresliť úplne rovné a vystreté, lebo aj tu platia určité pravidlá perspektívy. Aj keď sa to nezdá, spodné riasy sú rovnako dlhé ako vrchné, len sú jemnejšie.

Môžme dokresliť detaily, napr. žily do oka, nielen do kútikov, ale aj pri dúhovke. Nie príliš, aby oko vyzeralo stále zdravo. Doladíme, dotieňujeme – a je to!

Pri kreslení je potrebné mať cvik ako v oku , tak aj v ruke. Treba veľa skúšať a nevzdávať sa.

Autor: Lívia Danihelová