Čo má grafik vedieť o monitoroch – I. CRT a LCD všeobecne

0
360

Každý grafik, či už je to 2D, 3D, alebo animátor pracuje s monitormi. Často sa však stretávame s tým, že sa nevieme rozhodnúť pri kúpe monitora pre značku, typ. Máte šťastie, tejto problematike sa venujem už dlhší čas, rád vás oboznámim s mojimi poznatkami…

Je všeobecne známe, že CRT monitory sú pre DTP a grafikov najlepšia voľba. Je to dané predovšetkým tým, že CRT obrazovka dokáže oproti LCD panelom podať “vernejšie” farby. Schválne v úvodzovkach, keďže vernosť farebného podania je relatívna vzhľadom k tomu, na čo sa používateľ zameriava.

Grafik samozrejme potrebuje dostatočnú uhlopriečku pre grafické aplikácie a komfortnú prácu. U CRT sú najčastejšie volené 19 alebo 21 palcové monitory s plochou obrazovkou. Jediná súčasná (a už nevyrábaná) plochá CRT obrazovka je Trinitron od veterána s veľkým “obrazovkovým” renomé, Sony. Technológia Trinitron bola vynájdená v 60tych rokoch, a pre verejnosť dodávaná do monitorov od 90tych rokov. V tej dobe sa ceny za monitor s touto obrazovkou pohybovali od cca 40 000,-. Známe predovšetkým kvalitnou ostrosťou, výbornými farbami a nastaveniami obrazu. Pôvodne teda vysoký high-end. Ak vidíte na krabiciach, v špecifikáciách, alebo priamo na svojom monitore napísané niečo ako “Real flat”, ale nikde nevidíte logo Trinitron – smola. Ste oklamaní, plochý obraz je v skutočnosti len (ne)podarený trik, sklo a lupa, ktorá nejakým smiešnym spôsobom obraz vyrovnáva. Typické pre low-end a lacnejší mainstream, kde sa neoplatí výrobcovi kvôli cenovej relácii licencovať technológiu od Sony. Rozdiel medzi Trinitron a ne-Trinitron obrazovkou je značný na prvý pohľad. Taktiež sú servisy, ktoré robia generálky Trinitronov, takže ak ste pred piatimi rokmi pekne zainvestovali, ale monitor už nepodáva rovnako kvalitné výsledky, nemusíte hneď kupovať iný.

Dnes je možné takýto monitor kúpiť za cca 5000,- od ruky, nové už asi nezoženiete. Po generálke máte za malý peniaz kvalitný grafický monitor. Najlepšie samozrejme priamo značky Sony. Ostatní výrobcovia, ktorí si v minulosti licencovali túto technológiu, vlastne “len“ pridali plastový kryt a zvyšné súčiastky – čo znamená, že by mali podávať kvalitný obraz, (ne)kvalita ostatných súčiastok a prevedenie zodpovedá (nízkej) cene. Tí, čo majú lepší prehľad, poznajú aj Diamondtron od Mitsubishi, patentovanú flat technológiu, ale keďže je to 100 percentná kópia Sony (v ružovom a s krajším názvom), nebudeme to považovať za prevrat.

LCD technológia

U LCD monitorov to funguje zhruba rovnako. Poprední výrobcovia Samsung, LG-Philips či v minulosti viac rozšírený NEC vyrábajú panely – samotné obrazovky. Tí ostatní (väčsina na pultoch predajne) ich kupujú a pridajú stojany, digitálne prevodníky, podsvietenie a kontrastný kvietok na cover stránku manuálu.

Môžeme povedať, že Samsung konečne začal v roku 2004 vyrábať panely (pod pojmom panel myslím vždy len obrazovku, nie celý monitor), ktoré sú použiteľné aj na grafiku – po kalibrácii s rovnakým podaním farieb ako CRT (zanedbateľné plus/mínus v rôznych častiach gamutu).

V súčasnosti vyrábané panely zaraďujeme do týchto kategórii podľa technológie a výrobného procesu: MVA, PVA, S-PVA, IPS, S-IPS, TN. Pôvodne som sa chcel hlbšie zamerať na to, ako každý z nich funguje, ukázať obrázky kryštálov, ale je to zbytočné – rôzne články po internete hovoria o tom, ktorý typ panelu je vhodný na konkrétny typ práce, tzn. ten sa Vám hodí na hry, ten na grafiku, tento pripadá veľmi “pixelový”. Tieto články sú po mojom praktickom zistení úplne zavádzajúce a nemajú reálnu informačnú hodnotu.

Z jednoduchého dôvodu – konkrétne vyrobené panely sa rozdeľujú na ďalšie triedy, ktoré určujú, ako sa daný panel podarilo vyrobiť.
Class A (1)
Class B (2)
Class C (3)

Triedy udávajú:
1.kritické fyzikálne faktory (ktoré za domácich podmienok nie je možné otestovať)
2.maximálny počet vadných pixelov, tzv. ISO štanard podľa ktorého potom môžete uplatňovať záruku.

Z tohto značenia je to logické:

A je najkvalitnejší výrobok, mal by garantovať 0 vadných pixelov na všetkých veľkostiach panelov. Nedávno to ponúkal Philips, a potom to z jeho modelovej rady zmizlo.

B je menej kvalitný, povoľuje 3 nefunkčné a 5 čiastočne nefunkčných pixelov na dnes rozšírenom rozlíšení 1280×1024. Nezahŕňajúc chyby pixelov, dobré oko vie zachytiť rozdiel v kvalite.

Situácia sa ale trochu komplikuje – v skutočnosti je podľa presných špecifikácií rozdeľovanie akostí oveľa zložitejšie, udáva sa aj, v ktorých priestoroch panelu môže byt aká vada. To znamená, že monitor môže mať Class B panel a byť zhodný s panelom Class A.

Podľa môjho internetového prieskumu Áčka vymizli, a v najdrahších monitoroch sa používajú prvotriedne “Class B-A“ panely – v 90% prípadov nemajú žiadne vady, prípadne dovoľujú chyby v rohoch obrazovky. Firma Apple sa podľa najnovšieho stanoviska vďaka kvalite ich panelov LG-Philips a Samsung neriadi triedami a na výmene monitora je možné dohodnúť sa pri hocijakom nedostatku alebo jednom vadnom pixeli. Druhá je firma Sony – u nich by sme mali nárok na uplatnenie záruky pri troch vadných pixeloch (čo je trochu divné, rada Sony PremierPro používa absolútne identické panely Samsung ako Apple). Bežnejšie monitory ako Benq a Acer povoľujú dokonca 5, 8 až 10 podľa typu vadného pixelu. Všade však platí veľká variabilnosť, závisí to od kombinácie typov vadných pixelov, rozlíšenia a polohy vadného pixelu na obrazovke.

Typy vadných pixelov:
1. zhasnuté (ideálny prípad)
2. svietiace na bielo (horší prípad)
3. svietiace na jednú z troch základných farieb, väčsinou zelená. (najhorší prípad)
4. Čiastočne vadným pixelom sa myslí, ak kryštály pixelu vedia zobraziť len niektoré farby.

C je trieda, o ktorej nemá zmysel ani uvažovať. Väčsina monitorov do ceny 15 000,- používa samozrejme priemerné či horšie Class B panely. Ak 17” monitor od jedného výrobcu má rovnakú cenu ako 19”, prejaví sa to logicky v kvalite 17tky, a nekvalite 19tky.

Seriózni výrobcovia to píšu do PDF špecifikácií, manuálov alebo reklamačného poriadku, iní na vyžiadanie mailom alebo miniatúrnym písmom na ich webových stránkach. Je celkom možné, že ak sa napr. Samsungu za jeden mesiac podarí vyrobiť všetky panely v prvotriednej kvalite, tak sa použijú v monitoroch výrobcov tieto. Tým pádom by výrobcovia buď preplácali, alebo prerábali. Je však ťažké polemizovať, nemáme možnosť nazrieť do obchodných plánov výrobcov panelov.

A čo z toho teda vyplýva? Ak Vám niekto povie, že panel TN je skvelý na hry, lebo má najnižšie latencie, tak klame. Podradný Class môže urobiť nemilé zázraky, širokouhlý TN panel na hry asi tiež nebude v súčasnosti najlepšia voľba (veľa hier stále nemá engine, ktorý podporuje širokouhlé rozlíšenie), a okrem toho – znova sme pri tom, že cena celého monitora zodpovedá jeho kvalite a použiteľnosti. Bežný Jano Tkáč si včera na odporúčanie teda kúpil „20 palcové široké TéeNko za 9 litrov, lebo server HackeriProfici.sk vraví že sú najlepšie na hry a je tam niečo že 6ms!“. Doma zistil, že má 8 škaredo svietiacich pixelov, nelogické analogové pripojenie (to väčšinou nezistí, keďže netuší čo to je) a keď sa zaň posadí ešte aj s Jožom, aby sa mu pochválil s novým monitorom, tak Jožo z uhla nevidí nič, len nejaké vypraté farebné rozmazanie. V DOOMe 3 zrazu prestalo strašiť, lebo namiesto reálnej tmy je blatná sivočierňava. Ani tá diplomovka vo Worde nie je nejaká ostrá… Čím to teda je? Tým, že stál 8999,- , na krabici sa krikľavo píše YUKUOEVO (alebo iný podobný “výrobca“), a ktovie či vôbec splňa fyzikálne kritéria poslednej triedy. Áno, to bol ten horší príklad, ale je to fakt a vlastne si to ten kupec neuvedomí, lebo sa do toho nerozumie. A tak sú všetci zrejme spokojní a machrujú pri pive pred kamarátmi o tom ako rozumejú technológiám LCD panelov.

Nám, čo do toho vidíme trocha viac, TN, MVA atď. teda nepovedalo vôbec nič. Teraz môže mať najlepšie farby IPS, zajtra to bude nová verzia PVA. Jeden typ môže vyzerať napr. v Aceroch otrasne, vo Fujitsu alebo Philipse výborne, podľa toho, ktorý si ako dáva záležať na kontrole kvality. Veľmi kritická a drahá súčiastka v LCD monitoroch sú podsvieťovacie lampy. Tie vyberá výrobca monitora, nie výrobca panelu. Kvalitné podsvietenie je rovnomerné, tzn. nevidieť žiadne tmavšie alebo svetlejšie časti obrazovky za žiadnych reálnych podmienok, ani v rohoch. Vyrobiť to dokonale je technicky náročné, a ani tie úplne najdrahšie monitory nie sú vždy podsvietené 100%tne rovnomerne. Najlepšie to vidieť, ak si otvoríte obrázok vyplnený čistou čiernou na celú obrazovku. Drahší monitor teda bude mať logicky kvalitnejší backlight, a zrejme aj jej dlhšiu životnosť. Pri zapnutí 10 hodín denne sa môže za dva roky prejaviť silná degradácia jasu, či iné nedostatky. Najčastejšie samozrejme po uplynutí záručnej doby.

Nabudúce sa dočítate niečo o profesionálnych LCD monitoroch, ako správne použivať LCD monitor, a môžete sa tešiť aj na blížiacu sa recenziu jedného skvelého 23“ kúsku.

Autor:  Dominik Balogh