Čo má grafik vedieť o monitoroch – II. Profesionálne LCD monitory

0
774

V dnešnom článku sa pozrieme na zúbok profesionálnym LCD monitorom, porovnáme si jednotlivé značky svetových výrobcov a uvedieme si ich prednosti. Odporúčam do pozornosti ľuďom, ktorí to myslia s grafikou naozaj vážne.

Grafik sa rozhodol, že je pravý čas uľaviť stolu o 25kg a ušetriť kubík miesta, tak svoje staré CRT venoval bratovi (…dcére, svokre, garáži, pivnici). Prípad podobný môjmu. Pozeral som po LCD modeloch okolo ceny 30 000,-. Je mi jasné, že len málo grafikov chce hneď odľahčiť bankové konto o takúto čiastku, ale povedzme si na rovinu – plat seriózneho grafika na to postačuje, a ak nepostačuje, grafiku robí okrajovo, má 15 rokov, alebo sa jeho grafický vývoj zastavil v roku 1999. Tým pádom mu automaticky stačí lacnejší monitor a rozdiel nepostrehne. Na víkendový chlast zarobí aj s 15 palcovým guľatým CRT v učebni informatiky na strednej škole.

Nad spomínanú cenu do cca 45 000,- natrafíme na modely výrobcov, ktoré sú všeobecne rozšírené v štúdiách a DTP – Apple Cinema Display, EIZO ColorEdge, NEC SpectraView, menej Sony SDM, alebo niečo od Fujitsu-Siemens. Tieto používajú panely Samsung S-IPS, videl som však aj EIZO s S-PVA, čo je znova nejak v rozpore s článkami o technológiách a kryštáloch, potvrdzuje sa čo som písal v prvej časti. Ideálne je samozrejme kupovať širokouhlý monitor – výhodné pri práci s grafikým editorom – zostáva miesto na nástroje a palety aj pri práci s veľkými obrázkami. Väčšina z menovaných monitorov má dobu odozvy udávanú 16-20ms, ak sa Vám to zdá veľa, prečítajte si recenziu na Sony SDM P234B (v tomto čase zatiaľ v príprave), kde sa problematike odozvy venujem viac.

Jeden z najdôležitejší faktorov profi grafických/CAD/DTP LCD monitorov je farebná hĺbka na každú farbu RGB. Bežné monitory majú 6bit, tie, vyššie uvedené majú 8bit, a najlepšie modely EIZO až 10bit. Ako sa to teda prejaví? Ide predovšetkým o počet farieb, ktoré pixel dokáže zobraziť (špecialisti zameraní na farebné modely a vzorce ospravedlnia zjednodušenú formu vysvetlenia). Najlepšie, ako si preveriť váš LCD monitor, je test s farebným prechodom z čiernej do bielej cez celú obrazovku. Pri správnom bežnom softwarovom (za softwarové považujem všetko, čo nenastavujete špeciálnym prístrojom na kalibráciu) vykalibrovaní 8bitového panelu by sme mali dosiahnuť hladký plynulý prechod. Jedná sa len o prechod z čiernej do bielej. Otatné farebné prechody by mala plynulo zobraziť aj väčšina 6bitových panelov. V angličtine sa tento jav nazýva color banding. Ak máte drahý 8bit monitor a vidíte rozdiely (prúžky) odtieňov, mali by ste sa pohrať s nastavením. Každý, kto sa už pár hodín snažil nájsť ten správny “horúci bod” nastavenia, vie, že odtiene sivej majú buď ružový alebo zelený nádych, ak sa snažíme zachovať vernú bielu a dostatočnú čiernu.

Poďme si bližšie predstaviť spomenuté monitory:

Apple je rozšírený kvôli faktu, že ich firmy kupujú ako súčasť strojov G5, ktoré sú výborné pri spracovaní grafiky. Predošlé Apply používali rozhranie ADC, bolo ich možné pripojiť len na Mac-y. Neskôr sa objavil konvertor na DVI, a nová rada Cinema Display už používa toto rozhranie štandardne od výroby. Zaujímavá je aj neoficiálna garancia 0 vadných pixelov na všetky 3 modely. Monitory Apple Cinema pre užívateľov PC aj tak nie su veľmi výhodné – sú síce po kúpe nastavené veľmi dobre, ale jediné manuálne nastavenia sú dostupné pod systémom OSX. Tieto monitory nemajú žiadne vlastné OSD menu s nastavením. Okrem toho sú v Európe kvôli cenovej politike Apple veľmi predražené. 23 a 30 palcový model mal v sérii roku 2004 vážny problém – po čase začal obraz ružovieť. U modelov z roku 2005 to má byť vyriešené. Krásny alumíniový design je veľkým lákadlom, – odrádza však zbytočne prehnaná cena, nemožnosť nastavenia na PC, pochybnosť v skladových zásobach Apple v EÚ (je celkom možné, že sa tu ešte povaľuje séria z roku 2004), a aj zle vyriešené odvádzanie tepla kvôli ultratenkému uzavretému designu. Monitory tejto kategórie dosahujú veľmi vysoké teploty, hliník ako výborný vodič tepla Vám z 30 palcovehó monštra taví rovno na tvár (samozrejme s dávkou nadhľadu, také kritické to vôbec nie je).

Pokiaľ by však niekto chcel „trochu prihodiť“ a ušetriť na kúreni, 30 palcové Cinema Displeje v cene okolo 70 tisíc obsahujú teraz vynovené panely od Samsungu – s papierovo lepšími parametrami. Môže byť zaujímavý, ale v prvej sérii sa možno objaví zasa nejaká anomália, ako v prípade s ružovou farbou. Vhodný by bol pre ľudí, ktorí si ho vedia doviezť z USA, a vlastnia PowerMac G5, alebo iný Mac.

 

Taktiež by ste mali vedieť, že DVI-D nedokáže technologicky zobraziť viac ako 1920×1200 bodov, takže pre 30 palcové panely potrebujete Dual Link DVI grafickú kartu. Javí sa mi to ale ako marketingový ťah, najprv sa udávalolo, že dokáže len 1600×1200, chlapci na Linuxoch však bez problémov rozbehali upravením ovládačov aj vyššie rozlíšenia. Hneď na to vyšli aj oficiálne od nVidie.

 

NEC má síce papierovo tiež pekné modely na grafiku, kalibrátory, aj kryty, ale keďže tento výrobca bol blízkej minulosti kompletne sfalšovaný a milióny jeho produktov po svetovom trhu nie su pravé, v tejto ani nasledujúcej dobe nie je vhodné nič značky NEC kupovať. Je celkom možné, že by Vám nemusela platiť záruka, ak by sa zistilo, že máte zo skladových zásob falošný kus. Nie je isté, kedy sa výrobky začali falšovať, ale keďže sme už mali na trhu falzifikáty procesorov Intel, AMD, aj harddiskov Western Digital, neodporúčam sa po LCD monitoroch značky NEC vôbec pozerať. Pre zaujímavosť, v najbližšej dobe by na objednávky mali byť dostupné aj nové 20,1 širokouhlé panely, ktoré si vyrába sám NEC, kompletne podsvietené LED technológiou. Cenová hladina okolo 200 000,-.

 

V ponukách predajcov môžeme nájsť aj veľké Dell-y, ktoré majú podozrivo lákavú cenu. Je potrebné si však uvedomiť, že Dell je spotrebná elektronika typu Calex v čiernom prevedení pre bežného pojedača hamburgerov z Ameriky. V monitoroch používajú tie najlacnejšie materiály a súčiastky, vyrábajú tisíce kusov denne. Stovký ľudí po fórach prejavujú nespokojnosť, sú s nimi problémy a nepoužívajú vždy A Grade panely, ako ostatné značky, ktoré som spomínal.

EIZO má o triedu vyššie ceny za dobrú uhlopriečku (smrteľných 85 000,- len za 21,3”), v cene je kryt a 10 tisicový kalibrátor. Firma sa pýši dosiahnutím celého Adobe RGB gamutu, čo bude podľa môjho názoru papierový výmysel. Ultratenký rám umožnuje komfortné používanie aplikácií cez 2 monitory vedľa seba. Tieto vymoženosti sa Vám zídu v prípade, že pracujete s grafikou na vysokorozpočtovú komerčnú tlač. Ak ich vedúci nakúpi do štúdia pre zamestnancov, je to výborná voľba, EIZO dodáva aj kvalitný softvér. Investícia do prvotriednych kalibrátorov sa v DTP prostredí za krátky čas vráti, ušetrí sa veľa farby v tlačiarňach pri skúškach – žiadne skúšky totiž ani robiť netreba.

Väčšina z nás však doma nepozerá 11 hodín denne do Quarku a netlačí 120 stránok prestížneho magazínu. Očakávame skôr kvalitné zobrazenie prezentačnej grafiky, občas filmu či nového herného trháku. Zo zdanlivo širokej ponuky profesionálnych širokouhlých monitorov v mojich osobných preferenciách zostal Sony o ktorom si povieme niečo v sľúbenej recenzii.

V nasledujúcej časti si povieme o nepríjemnom jave LCD monitorov, tzv. Image Burn. Tým, čo majú, alebo sa chystajú kúpiť LCD panel, a nechcú si ho zničit nesprávnym používaním, odporúčam prečítať.

Autor:  Dominik Balogh