Deti na internete

14.03.2007

Nedávno sa mi podarilo naraziť počas browsovania internetom na článok o mládeži. Populárne je v poslednej dobe najmä hútanie ohľadom vhodného času na sexuálne informácie, násilie a obdobné problémy, ktoré trápia azda každého okrem mňa. Prečo?

Autor: Juraj Ferenčík | Hodnotenie:

Ľudia od pradávna chceli vedieť, čo je správne a čo nie. Začalo to ovládaním prírodných živlov, pokračovalo podmaňovaním území, teraz ide o technológie. Celý ten čas, celá evolúcia však stojí na zachovaní druhu ako takého, rozmnožovanie nás sprevádzalo a bude sprevádzať bez ohľadu na to, v akom roku, miléniu sa tento krát nachádzame. Tu sa dostávame k celkom zaujímavému problému, výchove detí.

Výchova detí je pôsobenie rodičov, prípadne iných vonkajších vplyvov blízkych osôb na adolescenta. Fenoménom dnešnej doby je, že výchovnú funkciu môže, a často tomu tak aj je, prebrať niekto iný. To by bolo celkom fajn, pokiaľ by ten „niekto“ nebol internet, alebo v lepšom prípade reálny človek za internetom na chate. Nie tej v horách, ale tom na internete. Každý z nás bol niekedy dieťaťom, možno si to niekto pamätá viac, iný menej. Tak či onak, každý sme vyrástli za iných podmienok, často aj inej doby. Hrávali sme sa na ihriskách hokej s teniskou, zbíjali sme si bránky z drevených latiek ukradnutých zo stavby, hrali sme sa so zvieratami, rozbíjali si držky na bicykloch, hádzali sme sneh do dievčat, alebo dievčatá do snehu. Skrátka dosť veľa aktivít mimo obrazovky. Je preto dosť ťažké pochopiť, ak dnes nevidieť žiadne rozbité okno, namiesto toho len rozbité fľaše, ak nevidíme športové kluby hmýriace sa mládežou, ale plné puby plné dymu a spomínanej mládeže. Takto pekne pesimisticky sa začína každá úvaha o súčasných deťoch. Každá minca má však dve strany, poďme sa teda pozrieť na tú druhú.

S napredujúcim tempom rozvoja techniky sa internet dostal do domácností ako bežná vec. Je dostupný každému, nájdeme na ňom všetko. Nemusíme čítať knihy, pozerať televízor, hľadať v mapách, telefonovať, niekedy ani cestovať. Pohodlné však? Aj pre deti. Riešime tu problém, ako ovplyvniť deti „správne“, aby robili aj niečo iné ako vysedávanie za počítačom. Myslím, že aj naši otcovia boli odsudzovaní ich otcami za zavádzanie elektriny do domácností, za vymieňanie konských povozov za automobily. Tak ako naše deti sú za počítače, mobily, pretechnizáciu. Jules Verne by sa potešil. Pekne po poriadku.

Sex

Téma číslo jedna. Vraj ak by na internete nebolo sexu, tak sa zmestí na dve diskety :-) Ja myslím, že je to prehnané, ale také dve DVD disky sa mi zdajú reálnejšie. Je všade. V obrázkoch, v textoch, vo videách. Vo filtroch, v spame... nájde ho aj malé dieťa, dostane sa k nemu každý, kto vie písať a pozná aspoň jednu webovú stránku. Možno je to prehnané, ale k sexu sa naozaj dá preklikať dnes už takmer z každej stránky, i keď niekedy to trvá dlhšie. Kedy by sa mali deti dozvedieť o sexe? Kedy s ním začať? Tvoriť nejakú fixnú hranicu je podľa mňa zúfalým prejavom starej generácie, ktorý nezastavíme. Nie som za to, aby sa 10 ročné deti bavili o sexe a 14 ročné dohadovali príležitostné „šukačky“ (žargón som odkukal od mladších ročníkov, článok tak nadobúda charakter autenticity a je reálnejším odrazom situácie). Ale nie som za to, aby sme čúrali proti vetru. Nedá sa reálne zastaviť detská zvedavosť len tým, že nastavíme počítač na „slušný vzdelávací nástroj“. Malé ratolesti sa rozutekajú do školy, ku kamarátom... tam kde počítač je „bránou do sveta nepoznaného“. Videl som nedávno film Idiocracy. V skratke, chlapík sa zobudí o 500 rokov neskôr a zistí, že ľudstvo je degenerované, slovník otrasný, zvyky primitívno-sexuálne... proste krok späť, ktorý zapríčinil vývoj techniky. Myšlienka dobrá, spracovanie otrasné. No tým som len chcel povedať, že je viac ako pravdepodobné vyskytnutie sa aspoň niekoľko elementov z tohto snímku. Sex, sex, sex... píšeme si o ňom, nemusíme hovoriť naživo, sledujeme ho, nemusíme mať partnerky... My, alebo aj naše deti? Aj tie priatelia. Teším sa na novú dobu, nové lieky, nové technické hračky... a novú generáciu, ktorej nebudeme rozumieť aj v tejto oblasti.

Násilie

Toto je dobrodružstvo. Sledovať niečo, čo nemôžeme zažiť, no sme zvedaví nás baví. A týka sa to aj násilia. Efekty vo filmoch sa čoraz viac približujú realite, no detský divák sotva rozpozná pravú krv od „filmovej“, keďže má vyzerať čo najrealistickejšie. A taktiež úder „železnou“ tyčou do hlavy nemusí byť zrovna skvelá časť na napodobňovanie. Internet podporuje rozširovanie, plne sa sústredí na rozmnožovanie a dodávanie informácií. Násilie tu bolo aj v minulosti, no nebolo tak rozšírené, keďže neboli také prostriedky a možnosti. Najťažšie je ustrážiť to. Keď sa to nepodarí, tak máme problém. Každý problém má však riešenie. Niekto príde s nápadom, realizuje to a hotovo. Ľahostajné z mojej strany? Možno, veď som len nedávno bol dieťa. No nedivme sa, že je to tak, keď my dospelí, točíme násilné filmy, zbrojíme sa jadrovými zbraňami, tvoríme terorizmus...

Záver

Každá správna úvaha na nekonečné témy by mala mať nejaký duchaplný záver, niečo čo si z prečítania článku odnesiete, čím sa odlíši od iných. Ja som nemal za cieľ prísť na nejaké riešenie, alebo aspoň smer, ktorý je možno ten správny. Moje deti budú poznať sex o niekoľko rokov skôr ako ja, budú násilnejšie, budú žiť nezdravšie. Budú však inteligentnejšie, budú mať väčšie šance sa brániť, budú odolnejšie. Možno mnoho vecí spoznajú skôr, možno budú mať kockaté prsty od klávesníc. Určite však budú uvažovať nad tým, čo za smiešnu vec to drží otec v ruke pri telefonovaní, prečo si ešte nedal implantát, čo vidí na zabudnutom benzínovom aute, prečo ich mama pestuje zeleninu keď vitamíny sú v tabletkách. Budú sa zaoberať problémami, o ktorých sa nám teraz ani nesníva, to mi verte. Tak ako dnes ľudia plačú nad smerovaním svojich detí, tak možno naše deti budú plakať nad tým, kto stratil kľúčik od stroja času, a ak nájdu vinníka, zbijú ho železnými tyčami, dajú to na internet a nikto ani brvou nemihne...