Fotografujeme tvorivo: panning

0
403

Na fotografii, ktorú vytvoríte jednoduchým stlačením spúšte, uchováte v zlomku sekundy časový okamih, ktorý v danom momente zodpovedá okolitému svetu. Čo však robiť v prípade keď chceme zachytiť plynutie času? Jedným z možných riešení je aj tzv. panning.

Ako vyfotiť pohybujúce sa objekty aby vo výsledku bolo každému jasné že sa aj skutočne pohybujú? Základom úspechu je pochopenie práce s expozičným časom. Pri panningu, resp. pri akomkoľvek fotografovaní pri ktorom chceme na fotografii vyvolať dojem pohybu, používame dlhšie expozičné časy, než pri bežnom fotení. Samozrejme, že všetko závisí v prvom rade na množstve svetla ktoré máme k dispozícii a rýchlosti akou sa objekt pohybuje. Kým pri fotografovaní rýchlych áut na motodorome nám bude stačiť aj 1/200 sekundy, pri cyklistovi alebo bežiacom dieťati budeme musieť íst aj pod 1/50, niekedy aj 1/10 sekundy. Vďaka tomu, že použijeme dlhšie expozičné časy, bude svetlo na snímač dopadať dlhšiu dobu a v spojení s pohybom fotoaparátu po trajektórii objektu ktorý fotografujeme, bude naša fotografia zaručene dynamická.

Ako na to?

V prvom rade je potrebné si premyslieť kompozíciu. Nájdite si vhodné miesto, kde budete mať dosť priestoru na to, aby ste sa mohli pohybovať okolo svojej osi približne v 180-stupňovom uhle, a aby Vám pri tomto pohybe nikto a nič neprekážalo, prípadne miesto kde si budete môcť bez problémov rozložiť statív. Už na začiatku myslite na pozadie za objektom, ktorý budete fotiť, či Vám na ňom nič neprekáža, resp. či sa tam nenachádzajú ďalšie objekty, ktoré by mohli kompozíciu narúšať, prípadne odvádzať pozornosť diváka.

Na fotoaparáte si nastavte režim priority expozičného času (označenie „Tv“ prípadne „S“ v závislosti na type prístroja). Je nemožné stanoviť všeobecne platný čas, s ktorým uspejete za každých podmienok. Po určitom tréningu ho budete vedieť celkom rýchlo a presne odhadnúť. Pre začiatok odporúčam si metódou „pokus-omyl“ nájsť ten najvhodnejší čas. Nastavte si 1/50 sekundy, a v závislosti na fotografii zachytenej s týmto nastavením zistíte, či je požadovaný efekt dosiahnutý, alebo je potrebné nastavenia pozmeniť – ak sa Vám bude zdať, že pozadie je stále málo rozmazné, čas ešte predĺžte, napríklad na 1/30. Naopak, ak bude efekt prehnaný, čas skráťte.

V hľadáčiku si zamerajte objekt ktorý budete fotografovať. Pohybujte sa s fotoparátom spolu s ním tak, aby ste ho mali stále v zábere, akoby ste ho nakrúcali na kameru. Stlačením spúšte do polovice si takto zachytený objekt zaostrite, no neodfoťte! Pohybujte sa spolu s ním aj naďalej, snažte sa ho mať stále zaostrený. Výhodu majú majitelia zrkadloviek s funkciou servo zaostrovania, ktoré pomôže udržať objekt zaostrený vďaka kontinuálnemu preostrovaniu. Kto má prax, môže samozrejme ostriť aj manuálne podľa svojich potrieb.

V momente, kedy uznáte za vhodné, či už z hľadiska kompozície, alebo iných faktorov (počas toho ako sa so zaostreným objektom v hľadáčiku stále pohybujete), stlačte spúšt až nakoniec a odfoťte. Pozor však na to, že aj po tomto úkone je potrebné ešte krátky čas sa spolu s objektom naďalej pohybovať.

Vďaka tomu, že sa objekt ktorý fotíte javí vzhľadom k Vám ako statický (tým že sa pohybujete spolu s ním) a pozadie za ním zase ako dynamické, dôjde k jeho rozmazaniu, a vzniku efektu pohybujúceho sa predmetu. Čím rýchlejšie sa on bude pohybovať, tým výraznejší efekt vznikne. Takisto je vhodnejšie, keď sa objekty pohybujú kolmo na Vás, a nie vodorovne s Vami – vtedy sa totiž vo vzťahu k Vám zväčšujú a zmenšujú, a pohybový efekt bude menej výrazný.

Čo by sa stalo v prípade že by ste s fotoparátom nepohybovali? Pri nastavených krátkych expozičných časoch by sa objekt prosto javil ako statický. Auto by stálo na ceste, športovec visel vo vzduchu. Ak by ste však mali nastavené dlhé expozičné časy, a len by ste fotoaparátom nepohybovali, taktiež by ste vyvolali dojem pohybu. No obrátene. Pozadie by bolo jasné a zaostrené a pohybujúci sa objekt rozmazaný. Je teda na Vás, aký výsledok chcete dosiahnuť.

Ak je pre Vás náročné pohybovať fotoaparátom spolu s pohybujúcim sa objektom, a mať ho pri tom stále zaostrený, je výhodne použiť statív, najlepšie typu monopod, prípadne rozložiť si klasický statív tak, že sa bude opierať o zem len jednou „nohou“, čo vám umožní otáčanie okolo jej osi.

Tak, ako takmer každá fotografická technika, aj pannig potrebuje prax. Na začiatku môžete trénovať  s predmetmi, ktoré uchopíte do jednej ruky, roztočíte sa okolo vlastnej osi, a druhou rukou ich budete zaostrovať a fotiť. Neskôr vezmite fotoaparát, postavte sa na okraj cesty, a skúšajte si nastavovanie správneho expozičného času a zaostrovania na pohybujúcich sa autách.

Verím, že si panning osvojíte, a oživíte tak Vašu fotogalériu o množstvo dynamických snímok.

Autor:  Michal Tóth