Ligatúry – čo sú a ako ich používať

19.07.2009

Ligatúry sú jedným z mnohých zaujímavých javov v typografii, ktorý si zaslúži, aby sme si o ňom povedali viac. Textoví editori ligatúry denne používajú, ale vedia čo ligatúry vlastne sú, ako vznikli, aký je ich praktický význam a možnosti použitia? Čítajte.

Autor: placka | Hodnotenie:

Ligatúra znamená spojenie dvoch alebo viacerých znakov tak, že spolu vytvárajú jeden znak. Ligatúry možno rozdeliť do dvoch základných skupín a to na ligatúry typografické a dvojhláskové. V slovenčine sa pre výraz ligatúra používa aj slovo „zliatok“, čo pochádza ešte z čias výroby a sádzania olovených písmeniek.

Najčastejšie typografické ligatúry sú fi, fj, ft, fl, ff, ffi, ffl. Dvojhláskové ligatúry sú skupina ligatúr reprezentujúcich spojenie dvoch hlások do jednej a ich používanie je presne určené jazykovedcami: ß, Æ, æ, œ, Œ. V slovenčine sa neobjavujú, nájdeme ich v nemčine či starej angličtine, francúzštine alebo škandinávskych jazykoch.

Skôr ako sa dostaneme k praktickým ukážkam použitia typografických ligatúr, povedzme si najprv, ako a prečo sa vôbec objavili v súboroch písiem. Ligatúry poznáme už zo starých rukopisov. Vtedy sa používali hlavne kvôli riešeniu problému s priestorom alebo ako dekoratívny prvok. S vynálezom tlače sa ich používanie rýchlo rozšírilo a spopularizovalo. Napríklad Gutenbergova biblia obsahovala 36 rôznych typografických ligatúr rozvinutých práve z kaligrafických písiem. Najviac ligatúr vypracoval francúzsky typograf a vydavateľ Claude Garamond, bolo ich 352 a použil ich v knihe Royal Greek v roku 1541. Ligatúry sadzačom v tlačiarňach podstatne zjednoduchšili proces zostavovania textu, keď namiesto dvoch písmeniek im stačilo vložiť už len jedno. Poviete si, no to nie je bohvieaká pomoc, ak však ide o zostavenie 500 stranovej knihy, pomoc je očividná. Dnes sa ligatúry využívajú najmä kvôli zlepšeniu čitateľnosti textu.

V niektorých typoch písiem, to sa týka hlavne serifových písiem, dochádza pri kombinácii určitých znakov do vzájomného konfliktu. V slovenčine ide konkrétne o kombinácie písmeniek f+i, f+t, f+l, v týchto prípadoch sa z estetických dôvodov odporúča použitie ligatúr. Tento problém je vyriešený spojením písmeniek f a i do jedného znaku tak, že horizontálna čiara v písmene f je spojená s hornou časťou písmena i, bodka je odstránená a konflikt je týmto spôsobom vyriešený. Pozrime si pár príkladov.

Avšak využitie ligatúr pri určitých druhoch písma nemusí byť vždy správna voľba. Na ďalšom obrázku je vidno, aký nezrozumiteľný odkaz môže byť toho dôsledkom. Takýmto chybám sa treba vyhnúť najmä v zvýraznených textoch na plagátoch, nadpisoch článkov atď.

Ak text editujete v programe InDesign CS3, voľbu použitia ligatúr nájdete v menu panela Character alebo pravom hornom rohu v hlavnom menu. Ligatúry nie sú výsadou OpenType fontov, avšak práve OpenType fonty ponúkajú najširší výber.

Okrem typografických a jazykových existujú aj okrasné ligatúry (Discretionary Ligatures), ktoré sa však často nepoužívajú. Ide o spojenia písmen s+p, s+t alebo s+c. V programe InDesign CS3 si môžete pozrieť všetky druhy ligatúr pre písma, ktoré používate v Type>Glyphs (Alt+Shift+F11) vykliknutím Standard Ligatures alebo Discretionary Ligatures.

Použitie ligatúr má tak aj dnes svoj praktický význam a ich používanie viditeľne prispeje k zlepšeniu kvality textu pripravovaného do tlače.