No odfoť to! (teória expozície)

0
424

Stretol som sa s veľa začínajúcimi fotografmi a hoci ja sám som ešte začiatočník, chceli odo mňa radu. Ako to mám odfotiť? Ako sa to nastavuje? Čo je priorita času? To boli zväčša otázky s ktorými som sa stretol. Aby ste dobre pochopili, čo a ako vlastne nastavujete, potrebujete poznať základ fotografického procesu.

Musíte vedieť ako vlastne expozícia prebieha a čo sa pri nej deje a hlavne, ako ju ovplyvniť. Na vysvetlenie použijem príklad, ktorý mi kedysi, keď som to potreboval ja, povedal jeden môj veľmi dobrý priateľ a s radosťou ho dodnes používam, pretože veľmi dobre vystihuje proces expozície.

Trocha suchej teórie na začiatok:

Tento odsek odporúčam len zbežne prebehnúť a vrátiť sa k nemu po prečítaní celého článku. Určite sa to potom bude lepšie vstrebávať :-)

Expozícia je, keď cez objektív usmernené svetlo dopadá na svetlo-citlivú plochu (čip alebo film). Začína otvorením uzávierky (mechanická časť fotoaparátu) a končí jej uzavretím. Uplynulý čas medzi tým sa nazýva expozičný čas. Ak necháme príliš veľa svetla dopadnúť na snímač, snímok bude príliš svetlý (preexponovaný), v horších prípadoch na niektorých miestach „prepálený“, čiže s čisto bielymi plochami. Naopak, ak bude svetla málo, snímok bude tmavý a budú na ňom zanikať detaily a kresba, bude podexponovaný. Snažením fotografa je nájsť vhodnú hodnotu, akúsi správnu expozíciu, ktorá však nie je absolútna, líši sa podľa typu fotografií. Môžeme ju ovplyvniť troma základnými veličinami. Nastavením už spomínaného expozičného času, ktorým určíme, ako dlho bude svetlo dopadať a teda, či sa snímok dobre „naexponuje“. Ďalšou veličinou je clona. S jej pomocou vlastne nastavujeme veľkosť otvoru, cez ktorý svetlo v objektíve prechádza. To znamená, že bez zmeny času môžeme zmeniť expozíciu nastavením clony a naopak. Tieto hodnoty sú nepriamo úmerné – menší otvor, vyšší čas a naopak. A nakoniec ešte môžeme nastaviť hodnotu ISO, čiže citlivosť snímača (filmu). Určujeme tým, koľko svetla vlastne celkove potrebujeme, aby bola fotka dobre naexponovaná. V praxi to znamená, že ak v zlých svetelných podmienkach nevieme nastaviť dostatočnú expozíciu, jednoducho zvýšime citlivosť snímača. Odmenou nám bude dobrá expozícia, trestom zvýšený šum, ktorý hlavne na farebných fotografiách vyzerá príšerne.

A teraz z praxe:

Vrátim sa k tomu, že som to vlastne celé chcel vysvetliť veľmi jednoducho. Zatiaľ to tak nevyzeralo však? Bohužiaľ, bolo to nutné zlo, aby sa Vám lepšie vryli používané termíny. Teraz k tomu môjmu obľúbenému príkladu.

Predstavte si vodovod a pod ním lavór. Kohútik reprezentuje objektív, cez ktorý „preteká“ svetlo a lavór zase snímač. Kohútik predstavuje ovládanie clony. To je celé. My potrebujeme naplniť lavór do určitej miery. Môžeme na to ísť rôznymi spôsobmi. Napríklad môžeme otvoriť kohútik naplno a voda sa nám napustí po chvíľke. Alebo môžeme slabý prúd vody nechať pretekať veľmi dlho. Aký je v tom rozdiel? Veď do lavóra natečie to isté množstvo vody. No skúste do lavóra pustiť rýchlo veľa vody a uvidíte ako bude vyzerať hladina. Naopak, keď ho napustíme pomaly, hladina bude ustálená a pokojná. Neznamená to, že by fotografie odfotené malou clonou boli nekvalitnejšie.

Jedná sa o hĺbku ostrosti, ktorá určuje, čo na fotografii bude ostré a čo nie. Pri malej clone a krátkom čase je zaostrený objekt síce ostrý a detailný, ale od určitej vzdialenosti sa všetko rozostruje a hlavne pozadie. Niekedy je tento efekt veľmi žiadaný, najmä pri makro záberoch, alebo portréte. Pri krajine je zase potrebné, aby bolo všetko ostré a viditeľné, čo dosiahneme veľkou clonou, ale dlhším časom. Takže záleží od typu fotografie, ale taktiež od vonkajších svetelných podmienok. Pretože ak je vonku zamračené a chceme fotiť veľkou clonou, zvýši sa nám niekedy čas potrebný na expozíciu natoľko, že z voľnej ruky fotiť nemôžeme – snímok by bol celý rozmazaný – a musíme použiť statív.


Autor:
 Roman Klčo