Predpoklady vzniku systematického písma

25.02.2009

Napriek odchýlkam podmieneným geografickými, mentálnymi, kultúrnymi, politickými a ďalšími odlišnosťami vykazuje formovanie písma na rôznych miestach zemegule a v rôznych obdobiach spoločné charakteristické znaky. Východiskom písma boli obvykle obrazové znaky - piktogramy.

Autor: Ivan Kasaj | Hodnotenie:

Stotožniť predmet s jeho obrazom dokázali už pravekí ľudia. V obmedzenej miere sa prepracovali i k ďalšiemu vývojovému štádiu vyžadujúcemu značnú schopnosť abstraktného myslenia - obrazy sa začali popri predmetoch prisudzovať i pojmom bez reálneho obrazového ekvivalentu alebo celým myšlienkam - vznikalo tak prvé ideografické písmo. Napriek odchýlkam podmieneným geografickými, mentálnymi, kultúrnymi, politickými a ďalšími odlišnosťami vykazuje formovanie písma na rôznych miestach zemegule a v rôznych obdobiach spoločné charakteristické znaky. Východiskom písma boli obvykle obrazové znaky - piktogramy. Mnohé z toho, čo staroveké civilizácie vytvorili bolo známe na oboch zúčastnených stranách. Obdobný spôsob písania sa objavil približne v tom istom čase v Egypte (hieroglyfické), v Mezopotámii (klinové) a v Iráne (protoelamské). V egyptskom písme je zrejmejší živý zmysel pre dekoratívnosť. V celom jeho vývoji od hieroglyfického detailne vykresleného obrázkového písma, cez hieratické, ktoré je už schematickejšie, no zachováva si vizuálnu nadväznosť na zobrazovaný predmet, až po abstrahovanie v démotickom písme. Aj ostatné grafické systémy majú svoje osobitosti, hoci primárne zdroje ich inšpirácie boli totožné. Pri celkovom hodnotení týchto civilizácií však treba mať na pamäti, že zatiaľ čo Egypt si vďaka svojej zemepisnej polohe po stáročia uchoval svoj jazyk, umenie, náboženstvo i vlastnú politickú formu, vystriedalo sa za ten čas v ázijskej oblasti mnoho národov a teda i jazykov, politických štruktúr a kultúr.

Hoci prvenstvo v používaní písma bolo ešte v polovici minulého storočia predmetom sporov, podľa súčasného stavu poznania to boli Sumeri, ktorí ako prví disponovali plne vyvinutým písmom. Tento národ neznámeho pôvodu sa usadil na území medzi riekami Eufrat a Tigris (grékmi neskôr nazvanom Mezopotámiou) a okolo polovice 4. tisícročia pred n.l. vytvorili piktograficko-ideografický písmový systém, ktorý obsahoval približne 2000 znakov. Na rozdiel od výtvarne pôsobivých egyptských hieroglyfov (konkurovať im snáď môžu v zdobnosti len predkolumbovské písmové systémy Latinskej Ameriky) bolo sumerské písmo už vo svojej piktografickej podobe značne schematické (tu môžeme uvažovať o súvisilostiach mentality národa, jeho výtvarných schopností a preferencií s formálnou charakteristikou písma). Ešte pred koncom 4. tisícročia sa zo sumerského písma stáva písmo fonografické, v ktorom znak znamená slabiku (až k hláskovému písmu sumeri nedospeli).

      Úvahy o typografii v kontexte raného staroveku sú možno v príliš abstraktných rovinách, no i keď je hieroglyfické písmo ako ikonický znak vlastne tiež obrázkom, býva doplnené o ďalší vyložene obrazový materiál, čím sčasti napĺňa podstatu charakteristiky grafického dizajnu. Už starí Egypťania tvorili ilustrované rukopisy spájajúce text a obraz. Boli nimi knihy mŕtvych - zvitky kladené do truhiel, ktoré mali zabezpečiť u Ka pre zosnulého šťastný život v zásvetí. Dnes napríklad na Aniho papyrus z obdobia 1300 pred n.l. pozeráme ako na umelecké dielo, ale nebol ničím iným ako návodom na použitie (i samotní starí Egypťania tieto zvitky nazývali sprievodcami), dokonca v podobnej štruktúre, akú nájdeme v návodoch i dnes – obrázok sprevádzaný vysvetľujúcim textom. (Tieto knihy sa objavili so zrodom egyptskej Novej ríše okolo 1580 pred n.l.). Na týchto zvitkoch pracovali špecializovaní pisári a maliari a aj nižšie spoločenské vrstvy si mohli dovoliť aspoň jednoduchý pohrebný papyrus. Existovala dokonca ich "sériová" produkcia, čo už v tomto ranom období zaujímavým spôsobom napĺňa podstatu charakteristiky grafického dizajnu v zmysle šírenia informácie. Na patričné miesto sa v existujúcom „template“ len dopísalo meno zosnulého a sprievodca bol hotový. V rámci "sériovej" výroby "dizajnéri" kníh mŕtvych ponúkali rôzne varianty textových kapitol i variabilné množstvo a kvalitu ilustrácií.

      Nielen sériová výroba dizajnu určitého grafického komunikačného materiálu bola prekvapivou praxou staroveku. V kontexte tejto doby môžeme dokonca hovoriť aj o tlači, ktorá umožňovala masovo šíriť správu. Veď čím iným bolo odtláčanie osobných a obchodných pečatidiel do hlinených tabuliek? Bolo to jednoduché vysielanie obchodnej (marketingovej) informácie do sveta, veď takýto podpis obchodníka môžeme považovať za jeho nesfalšovateľnú ochrannú známku vyjadrenú zoskupením grafických symbolov a obrazov. Už z obdobia prvej sumerskej ríše sa dochovali obrazové (niekedy i obrazovo textové) pečatidlá, ktoré boli prvými zákonom chránenými ochrannými známkami. Majiteľ odtlačením pečate na hlinenej tabuľke potvrdzoval platnosť vládneho či náboženského dokumentu, obchodnej zmluvy alebo bežnej korešpondencie. Neskôr v  novosumerskej ríši sa kráľovské pečatidlá používali aj na označovanie tehál pre kráľovské stavby (s podobnou praxou sa v podobe kamenárskych značiek môžeme stretnúť aj neskôr v európskej gotike).

      Počiatočné jednoduché pečatné valčeky prešli vývojom aj počas striedania ríší na jednom území. Síce v zmenených estetických kritériách, ale s rovnakým princípom si tento praktický systém prevzali i ostatné vládnuce národy. V neskorších Akkadských pečatiach nachádzame oproti schematickosti počiatočných prekvapivú tendenciu k starostlivo vyrovnanej symetrickej kompozícii. Zdôraznenie formálnych elementov umocňuje aj nové poňatie nápisov nachádzajúcich sa na pečatiach zväčša z praktických dôvodov. Nápis, ktorý bol pôvodne v ozdobnom rámčeku, začína teraz tvoriť súčasť celku a možno ho pokladať za dekoratívny prvok rovnako dôležitý, ako figúry. Text mal totiž v kompozícii svoje vlastné miesto a nebolo ho možné považovať iba za akýsi voľne pripojený výklad zobrazeného výjavu. Takáto syntéza písma s obrazom ďalej vyspievala a stala sa charakteristickou i pre neskoršiu reliéfnu tvorbu, kde písmo smelo prekrýva zobrazovaný námet a stáva sa tak jeho neoddeliteľnou súčasťou - príkladom môže byť napríklad reliéf z Aššurnasirpalovho severozápadného paláca v Nimrude z rokov 883 – 859 pred n.l. Je to rituálne znázornenie kráľa blížiaceho sa k posvätnému stromu a sprevádza ho duch s hlavou orla, ktorý prináša obetu. Nápis, na ktorom sa propagujú kráľove víťazné vojny, prechádza priamo stredom dosky cez reliéf zobrazených postáv.

      Propagandistické techniky badať nielen v Mezpotámii, ale aj v starom Egypte. Mimoriadne bombastická je napr. oslava panovníka Novej Ríše Ramessa III. Papyrus, kde sa vyratúvajú jeho dobré skutky voči bohom a ľuďom, je priam marketingový oproti pokojnému a sebavedomému tónu pyramídových textov z obdobia starej ríše. Do ideologickej propagandy sa zapojilo vo veľkej miere aj náboženstvo. Thébske kňazstvo do značnej miery pretvorilo staré náboženské predstavy a zachované prírodné kulty. V ich spracovaniach badať za vysokým básnickým majstrovstvom požiadavky zámerne postavené v štátnom záujme. Dvaja bohovia Amon-býk a Ra-slnko sa spojili do jediného božstva Amona-Ra, boha víťazných podmaniteľov.

Egyptské hieroglyfy mali svoju výnimočnú estetickú hodnotu rovnako, ako i mezopotámske písmo, ktoré však pokročilo na vyšší stupeň abstrakcie. Keďže sa však stále jedná o obrázkové písmo, chýba v ňom zásadný moment totálneho abstrahovania – vyjadrenia samostatnej hlásky určitým zástupným znakom. V prípade hieroglyfov ide vyložene o slovné písmo, teda jeden znak zodpovedá jednej veci, ktorú zobrazuje.  Tento systém prežil vlastne dodnes v systémoch čínskej, kórejskej, či japonskej abecedy - znak je však v tomto prípade abstraktným zhlukom ťahov a vizuálne nemusí nijak poukazovať na označovaný predmet. Aj napriek tomu v sebe môže niesť emotívny náboj, čo systém latinskej abecedy dokáže len s ťažkosťami (i keď takéto pokusy sa v histórii pravidelne opakovali, najčastejšie v 20. stor. – Futuristi, W.Weingart, D.Carson,...). Vzhľadom na rapídne narastajúci počet slov (čínskych znakov je od vzniku v 2. tisícročí pred n.l. až po súčasnosť okolo 44 000 a stále nepostačujú), ktoré musia byť do jazyka a písma prijaté, je tento systém neúnosný – Japonci preto napr. využívajú aj hláskový systém zápisu „katakana“.

Zoznam zdrojov použitých vo všetkých častiach seriálu:

ABELLÁN, J. L.: Myšienky pre XXI. Storoče.

ALPATOV, M.: Dejiny umenia 1.

ALPATOV, M.: Dejiny umenia 3.

AUBOYER, J., GOEPPER, R.: Umenie orientu.

BAKER, M. J.: Marketing, An Introducory Text.

BARRUCAND, M., BEDNORZ A.: Moorish architecture in Andalusia.

BERKOWITZ, E.N., KERIN, R.A., HARTLEY, S.W., RUDELIUS, W.: Marketing.

BERNARDOVÁ, E.: Moderní uměí.

BHASKARANOVÁ, L.: Dizajn publikací.

CARTER, D.I.: American Corporate Identity

CIANCHI, M.: Leonardo theAnatomy.

CRHA, I., KŘŽK, Z.: Jak psát reklamní text.

ČHOVSKÁ, V., HANULÁKOVÁ, E., LIPIANSKA, J.: Firemnýimidž

DALQUIÉ, C.: Young graphic designers Americas.

DÜRER, A.: Žvot panny Marie.

DVOŘČK, P.: Románsky sloh.

DVOŘČK, P.: Gotickýsloh.

DVOŘČK, P.: Renesance.

DVOŘČK, P.: Baroko.

DVOŘČK, P.: Klasicizmus.

FAHR-BECKER, G.: Secese.

FIELL, Ch., FIELL, P.: Design of the 20th Century.

FIELL, Ch., FIELL, P.: Graphic Design for the 21st Century.

FIELL, Ch., FIELL, P.: Industrial design A-Z.

FILA, R.: Nač nám je umenie.

GARBINI, G.: Staroveké kultúry blízkeho výhodu.

GIANNELI, G. a PAOLI, U. E.: AntickýRím.

GIBSON, M.: Symbolism.

GOEBELS, J.: Poznání a propaganda.

GOMBRICH, E.H.: Přbě uměí.

GRUBE, E.J.: Islamské umenie.

HAGEN, R-M., HAGEN, R: What great paintings say.

HARDY, W.: Sprievodca secesiou.

HEIMANN, J.: All-American Ads 1900-1919.

HEIMANN, J.: All-American Ads 40s.

HEIMANN, J.: All-American Ads 50s.

HEIMANN, J.: All-American Ads 60s.

HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe.

HOLLINGSWORTHOVÁ, M.: Umeniev dejinách čoveka.

HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama.

KAHOUNOVÁ, D.: Henri de Toulouse-Lautrec.

KIDSON, P.: Stredoveké umenie.

KITSON, M.: Barok a rokoko.

KOČČA, P., BLAŽK, F.: Praktická typografie.

KOL. AUTOROV: Blackcoffee 1000 - ikony, symboly, piktogramy.

KOL. AUTOROV: Renesančá Florencia.

KOL. AUTOROV: Uměí 20. století.

KOL. AUTOROV: The preraphaelite vision.

KOLESÁR, Z.: Kapitoly z děin dizajnu.

KOLESÁR, Z.: Kapitoly z dejín grafického dizajnu.

KOPŘVA, M.: Typoornamenty.

KOTLER, P.: Marketing management.

KOZAK, G., WIEDEMANN, J.: Japanese Graphics now.

KREJČ, A: Techniky grafického umenia.

LASSUS, J.: Ranokresťnské a byzantské umenie.

LOMMEL, A.: Praveké a primitíve umenie.

MATTHIOLI, P. O.; HÁJEK Z HÁJKU, T.: Herbář jinak bylinářvelmi užtečý

MENHART, O.: Nauka o písmu.

MRÁZ, B.: Děiny vývarné kultury 1.

MRÁZ, B.: Děiny vývarné kultury 2.

MRÁZ, B.: Děiny vývarné kultury 3.

MRÁZ, B.: Děiny vývarné kultury 4.

OGILVY, D.: O Reklamě

PALTRINIERI, M.: Dürer.

PARKER, R.C.: Profesionální design v reklamě

PEDRETTI, C, CIANCHI, M.:: Leonardo il codici.

PEDRETTI, C: Leonardo il disegno.

PERRIG, A. in TOMAN, R.: Uměí italské renesance.

PETERAJOVÁ, Ľ: Futurizus.

PETERAJOVÁ, Ľ Secesia.

PETRÁNSKY, Ľ: Princípy moderného umenia.

PINCAS, S.,LOISEAU, M.: A history of advertising.

PRELOVŠK, D.: Josip Plečik.

PURVIS, A.V., DE JONG, C.: Dutch graphic design.

PYE, D.: Odpověnost designéra. In: ed. Pachmanová, M.: Design: aktualita, nebo věu269 nost?.

RASHID, K.: Digipop.

RICHTR, M., ZÁRUBA, A.: CI.CZ.

SIMPSON, I: Anatomie čověa.

SOTRIFFER, K: Wiener Architektur um 1900.

STADLER, W.: Děiny sochařtví.

STRONG, D.: Antické umenie.

ŠFČKOVÁ, E.: Drevené šočy.

TOMAN, R.: Gotika.

TOSCANI, O.: Reklama je navoňná zdochlina.

WAGNER, V.: Umenie dávne I nedávne.

WIEDEMANN, J.: Advertising now.

ZANG, K.: Foreword. In: FEIERABEND, P.: Graphic design.