Prehľad fotografickej techniky – I. Kinofilm

0
422

Tento článok je určený všetkým, čo sa chcú vážnejšie zaoberať niektorým z oborov fotografie a mal by vám pomôcť pri výbere zodpovedajúcej techniky. Nepôjde o porovnávací test, je to skôr doporučenie vychádzajúce z všeobecne platných zákonitostí a hlavne vlastných skúseností, ktoré som nazbieral rokmi praxe.

Základné rozdelenie fotoaparátov podľa záznamového média

V popisoch základných charakteristík jednotlivých skupín fotoaparátov sa venujem len ich charakteristickým vlastnostiam ako celku. Jednotlivé typy rôznych výrobcov sa samozrejme líšia vo výbave. Podľa záznámového média rozlišujeme fotoaparáty na filmové a digitálne. Dnes by som vás rád oboznámil so základnými filmovými fotoaparátmi.

Kinofilmové prístroje

Patria k najrozšírenejším fotoaparátom. Prístroje tejto kategórie nájdeme tak v laickej verejnosti, ako aj u profesionálnych fotografov. Môžeme ich rozdeliť na fotoaparáty kompaktné, jednooké zrkadlovky a fotoaparáty diaľkomerné.

1. Kompaktné fotoaparáty

Jedná sa väčšinou o lacné prístroje s pevne osadeným zoom objektívom. Zaostrovanie býva autofokusové, hľadáčik týchto prístrojov je priehľadový. Väčšinou bývajú osadené zabudovaným bleskom. Celoplastová konštrukcia, optické vlastnosti objektívu a cena predurčujú tieto prístroje k používaniu laickou verejnosťou k zachytávaniu rodinných osláv a podobne.

Niektorí výrobcovia ako Leica, Contax a pod. uviedli na trh pomerne kvalitnejšie kompakty osadené solídnou optikou v robustnejšej konštrukcii určené pre náročnejších užívateľov. Prístroje boli určené ako kvalitný obrazový zápisník. Ich pomerne úzke využitie a cena blížiaca sa kvalitným mechanickým zrkadlovkám neviedlo k väčšiemu rozšíreniu medzi verejnosť. Avšak pre tých, ktorí by sa chceli venovať „momentkovej“ fotografii to môžu byť zaujímavé prístroje, pretože sú malé, tiché a ako som spomínal, opticky veľmi slušné.

2. Jednooké zrkadlovky

Môžeme ich rozdeliť podľa spôsobu zaostrenia na mechanické (s ručným zaostrovaním) a autofokusové. Pretože sa jedná o prístroj pre najvšestrannejšie použitie, tak bol vyrábaný v rôznych typových radách, od lacných amatérskych po profesionálne. V súčasnej dobe rozvoja digitálnych technológií výrobcovia značne upustili od ponuky tých prístrojov. V bazároch je však stále možné zakúpiť si dosť dobrých fotoaparátov, ktoré sú obzvlášť nenahraditeľné digitálnymi prístrojmi v oblasti čierno-bielej fotografie.

Najprv sa pozrieme na prístroje mechanické. Ide väčšinou o odolné prístroje s celokovovou konštrukciou tela. Zaostrovanie sa nastavuje ručne pri pozorovaní obrazu na matnici. TTL merania svetla precházdajúce cez objektív býva stredovo vyvážené a niektoré prístroje umožňujú aj meranie bodové. Informácie o správnej expozícii sú zobrazované v hľadáčiku prístroja. Okrem možnosti práce s časovou automatikou – prioritou clony (prístroj automaticky priradí zodpovedajúci čas závierky zvolenému clonovému číslu) nenájdeme na týchto prístrojoch žiadnu automatickú funkciu. K väčšine týchto prístrojov výrobcovia dodávajú široké príslušenstvo, napríklad prevíjače, výmenné matice a niektorých prípadoch aj hľadáčiky a podobne. Tým sa vlastne zvyšuje úžitková hodnota fotoaparátov. Vzhľadom k energetickej nenáročnosti a možnosti práce v extrémnejších podmienkach je to prístroj ideálny na cesty, ale využijeme ho i pre prácu v štúdiu. Typický príklad, ktorý ma napadá je napríklad Nikon FM2, Pentax LX alebo aj Olympus OM4.

 

Oproti mechanickým prístrojom bývajú autofokusové zrkadlovky vybavené množstvom ďalších funkcií. Posuv filmu zaisťuje motor. Fotoaparát umožňuje snímanie jednotlivých snímok, prípadne sériové snímanie, ktorého rýchlosť býva závislá od rýchlosti závierky. Zaostrovanie je automatické a v hľadáčiku je vyznačené pole, do ktorého je nutné umiestniť objekt, ktorý chceme zaostriť. Väčšina modelov umožňuje autofokus vypnúť a zaostrovať tak ručne. Meranie je rovnaké ako v prípade mechanických zrkadloviek a býva doplnené o možnosť zonálneho merania. (obrazové pole je rozdelené na určité množstvo zón, automatika z nich premeria svetelnú hladinu a podľa vopred naprogramovaných parametrov vypočíta expozičné hodnoty.)

Expozičná automatika pracuje vo väčšine týchto prístrojov v režime plnej automatiky, časové a clonové automatiky, ako aj náročnejšie fotoaparáty umožňujú prechod do plne manuálneho režimu. Amatérske fotoaparáty tejto triedy zvyknú byť vyhotovené z plastu, alebo kombinácie plastu a kovovej konštrukcie, oproti celokovovým profesionálnym prístrojom. Bývajú vybavené sklápajúcim bleskom, ktorý je väčšinou umiestnený nad objektívom. U väčšiny z nich nájdeme okrem bežnej expozičnej automatiky aj tzv. kreatívne programy pre fotenie v protisvetle, v noci… V podstate sa nejedná o nič prevratné, sú to len prednastavené hodnoty expozície pre danú svetelnú situáciu. Hľadáčiky fotoaparátov zobrazujú množstvo informácií o aktuálnom nastavení prístroja a je v nich umiestnená aj indikácia správneho zaostrenia. Na tele prístroja býva umiestnený displej indikujúci ďalšie informácie o nastavení. Ku všetkým zrkadlovkám dodávajú výrobcovia množstvo príslušenstva.

Autofokusová zrkadlovka je už energeticky omnoho náročnejšia, takže bez záložného zdroja by som sa s ňou na cestu určite nevydal. Pri niektorých lacnejších modeloch dochádza k nepresnému automatickému zaostrovaniu a ani manuálne zaostrenie nebýva stále ideálne, pretože matice týchto prístrojov nie sú pre tento spôsob konštruované. Veľké množstvo funkcií, ktorými tieto prístroje disponujú, ešte nezaručujú 100%-tný výsledok a sú v podstate zbytočné. V praxi ich fotograf využije minimum. Tieto prístroje sú určené pre najširšie použitie. Náročnejšie a obzvlášť profesionálne prístroje sú vďaka relatívne presnému a rýchlemu autofokusu vhodné najmä pre fotenie rýchlo sa meniacich scén, ako je napríklad šport alebo reportáže. Typickým príkladom týchto fotoaparátov pre amatérov je Nikon F75, Canon EOS 300X, z profesionálnych uvediem Nikon F5, Canon EOS 3.

 

Keby som si mal vybrať medzi autofokusom (ďalej len AF) a manuálnou zrkadlovkou, tak by moja voľba padla na manuálny prístroj. Iba v prípade, že by som sa rozhodol fotografovať automobilové preteky, alebo niečo podobné, tak by som zvolil AF fotoaparát.

Nesporné výhody týchto prístrojov sú:
1. Ľahká a rýchla ovládateľnosť – jedným ovládačom časov a clonovým prstencom na objektíve nastavím všetko. Pri AF je to podstatne zložitejšie.
2. Vo väčšine prípadov majú kvalitné matnice pre zaostrenie, čo mi umožňuje ostriť v ktoromkoľvek mieste matnice. Pokiaľ hlavný motív leží v ľavom dolnom rohu, tak ho v pohode zaostrím bez zmeny umiestnenia fotoaparátu. Pri AF by som musel naísť fotoaparátom tak, aby som dostal objekt do zorného poľa AF, po zaostrení ostrenie zaaretovať a umiestniť fotoaparát opäť do východiskovej polohy.
3. Odolnosť a spoľahlivosť
4. Pomer cena/výkon

3. Fotoaparáty diaľkomerné

Ako je už zrejmé z názvu, zaostrovanie prebieha pomocou diaľkomeru. Ide o systém zrkadiel a optických členov, ktorých vyváženým vzájomným posunom sa určuje presne vzdialenosť. Zaostrovanie sa uskutočňuje väčšinou otáčaním objímky objektívu, pri ktorom mechanizmus objektívu posúva vačkou diaľkomeru. Podrobným popisom tohoto systému sa budem zaoberať v niektorých ďalších článkoch, takže radšej prejdem k prístrojom ktoré ho využívajú. Asi najznámejšie sú prístroje značky Leica. Konštrukčne obdobné sú napríklad Zeiss Ikon, Rollei 35RF alebo cenovo dostupný a kvalitný Voigtlander Bessa.

Diaľkomerné prístroje sú určené predovšetkým pre reportážnu fotografiu, ale môžeme ich využiť aj na iné odbory fotografie. V priehľadovom hľadáčiku sú vymedzované rámčeky pre jednotlivé ohniská objektívu a v strede je ostriaci rámček diaľkomeru. Hľadáčik umožňuje vyrovnanie paralaxy počas ostrenia v závislosti na vzdialenosti zaostreného bodu od fotoaparátu. Staršie modely týchto fotoaparátov mali vedľa hľadáčika zabudovaný merací senzor. Modernejšie prístroje sú vybavené TTL meraním. Teda meranie je riešené tak, že meracia dióda je umiestnené pod objímkou objektívu a meria odrazené svetlo od závierky, ktorá má pre tento účel špeciálne upravený povrch. Meranie býva stredovo vyvážené. Prístroje sú plne mechanické, no niektoré modely bývajú vybavené časovou automatikou. Kontrola expozície býva tak ako pri zrkadlovkách v hľadáčiku. Tieto fotoaparáty sa vyznačujú vysoko kvalitným spracovaním a sú stavané do náročných podmienok. Tým, že nepoužívajú zrkadlo a clona objektívu je stabilne v pracovnej polohe, minimalizujú množstvo otrasov spôsobených chodom fotoaparátu.

Práca s týmito prístrojmi je pohodlná a výsledky väčšinou špičkové, čo je predurčené kvalitou objektívov, ktoré sa do týchto prístrojov dodávajú. Drobnou nevýhodou sa môže zdať pomerne malý obraz v hľadáčiku, obzvlášť u dlhších ohnísk. Toto riešia výrobcovia prídavnými optickými hľadáčikmi, pre jednotlivé ohniskové vzdialenosti, ktoré sa nasadzujú do kĺzačikov pre blesk a umožňujú pohodlné pozorovanie motívu. Samozrejmosťou je i ďalšie bohaté príslušenstvo. V konečnom dôsledku, ak nepotrebujeme univerzálnosť jednookej zrkadlovky, môžem vám tento druh fotoaparátu len doporučiť.

Autor:  Zbyněk Ševčík