Rozhovor s Máriou Slovákovou

0
210

Mária Slováková je maliarka a poetka, momentálne žijúca v Londýne. Na Slovensku je známa predovšetkým spoluprácou s festivalom Pohoda, jej radostné umenie však visí na stenách v rôznych podobách po celom svete – či už sú to obrazy na plátne alebo samolepky v uliciach. Hoci obrazy povedia vždy viac, ako slová, prinášame vám s ňou tento rozhovor.

Ako by si niekoľkými slovami popísala svoju tvorbu človeku, ktorý ju vidí prvýkrát?

Prosím vás, tu je moja nálepka, vyťukajte si adresu môjho webu a pozrite sa, čo robím. (http://maria-slovakova.net) O obrázkoch a básničkách môjho typu je ťažko hovoriť, tie treba zažiť.

Kam by si ju zaradila?

Držím sa vety od Vanilla Beer: „Ozajstným umelcom je ten, kto vie nájsť pre daný nápad ten pravý štýl umenia.“

Čo všetko dokáže dnes umelec vyťažiť z internetu?

Mám internet rada, je vynikajúcim nástrojom na zviditeľnenie sa ľuďom všade na svete. Je úžasné, že človek niečo napíše alebo nakreslí a behom pár minút to môže vidieť celý internetový svet. Mám svoju webstránku už od roku 1996, vďaka profilu na Myspace vystavujem oveľa viac ako doposiaľ, hlavne v Amerike a Austrálii. Na druhej strane, je to pre mňa fantastický zdroj informácií o ľuďoch, ktorí nie sú v iných médiach, čo je pre moje divácke chute to najkrajšie.

Na akých projektoch sa podieľaš?

Momentálne sa prehrýzam prípravou ďalšej sólo výstavy v Londýne, čo asi ešte chvíľu potrvá, pretože priestor, ktorý mi bol ponúknutý je nádherný a nechcem to len tak odfláknuť.

Už druhý rok som súčasťou putovnej výstavy Sneaker Pimps (http://www.sneakerpimps.net/ ), čo je najväčšia výstava tenisiek na svete. Našli si ma na Myspace a keď som im ukázala jeden pár pomalovaných topánok, dostala som návrh, nech im ich pošlem. A takto prešli už celý svet.

Každý rok vystavujem na Peel Here ( http://www.peelhere.net/) v Los Angeles, výstave, ktorú organizuje Sicky Rick’s, nádherný tlačiar, ktorý mi tlačí plnofarebné samolepky. Minulý rok ma dali na plagát, čo bolo veľmi radostné.

V Anglicku – Huddersfielde veľa vystavujem s AIM (Artists in Mind) ( http://www.artists-in-mind.org.uk/). Je to charita, s ktorou spolupracujem už skoro štvrtý rok. V New Yorku ma reprezentuje Living Museum, kde je dosť mojej tvorby z rokov 2000 až 2002.

Navyše, už dlhšie pripravujem vlastnú značku oblečenie a spolu s Exit Sudios spolupracujeme na grafických návrhoch narodeninových kariet.

Považuješ street art za rovnocennú súčasť umenia? Čo ťa na ňom fascinuje?

Ono je to tak, že ma celkovo fascinuje umenie vo verejnom priestore. Niektoré graffiti a nátery ma vedia naštvať, pokiaľ sú odfláknuté. Umenie a remeslo by mali ísť ruka v ruke. Keď vidím kvalitne umiestnené obrazy, sochy alebo duchaplné nápisy akéhokoľvek druhu niekde, kde to naozaj sekne, veľmi sa teším a nemyslím si vtedy, že je to vandalizmus.

Máš väčšiu radosť z tvojich samolepiek v uliciach alebo keď tvoj obraz visí niekde v súkromnej zbierke?

Mám z toho radosť vždy a všade. Len nech sa to vyskytuje v dobrom uhle a svetle (smiech).

Zostalo v Bratislave ešte niečo z tvojej tvorby?

Už len veľa obrazov v súkromných rukách. Záchody v Prašnej Bašte sú už dost dlho, kvôli vlhkosti priestoru, premaľované.

Akí ľudia si od teba kupujú obrazy?

To je rôzne. Nedajú sa začleniť do kategórií, majú rôzne povolania, ale sú to väčšinou také dobré duše, ktoré majú radi farebné a pozitívne umenie.

Keby si porovnala svoje veci z minulosti s dneškom; vidíš nejaký výraznejší rozdiel?

Možno, že nápady boli lepšie, keď som bola mladšia, ale teraz to je určite technicky zvládnutejšie.

Kreslíš rukou alebo pracuješ s počítačom?

Všetko najprv nakreslím rukou a štetcom, potom to prekreslujem do môjho notebooku. Pred troma rokmi som začala používať program Illustrator a máme sa veľmi radi.

Prešla si veľkú časť sveta, v ktorom meste sa ti pracovalo najlepšie?

Ťažko povedať. Ja idem plnou parou väčšinou všade. Komplikácie – nekomplikácie, tvoriť treba všade, keď sa už raz človek nazýva umelcom. Každé mesto alebo miesto má svoje výhody a čaro. Na každom mieste sa čo najrýchlejšie snažím udomácniť myseľ, aby som tam mohla s ľahkosťou pracovať. Ľudia boli ku mne milí a podporovali ma zatiaľ všade, kde som sa ocitla. Nechcem nikomu uškodiť a preto nedám žiadne z mnohých miest na prvú priečku.

Neláka ťa vrátiť sa na Slovensko?

Z Československa som odišla v sedemnástich rokoch. Je ťažké vrátiť sa do krajiny, ktorá vznikla, kým som bola preč.

Vraciaš sa ale na Pohodu, kde na trenčianskom letisku maľuješ steny. Čo je pre teba na tomto festivale špeciálne?

Pohoda je nádherná. Nielen ako kultúrny festival, ale aj ako ľudský čin. Mišo Kaščák a spol. si zaslúžia čo najväčšiu podporu za to, ako to tam všetko zvládajú.

Ako by si po kultúrnej stránke popísala Londýn?

Tentokrát som sem prišla za básničkami. Kruh londýnskych poetov je úžasný a úplne ma nadchlo ako zanietene pracujú. Výtvarné umenie ma zatiaľ veľmi neohúrilo, teda okrem zopár graffiti ľudí, najmä Mighty Mo dosť vyniká tým, čo po meste robí.

Autor:  feefoo