Svetlo – základ úspešnej fotografie

0
687

Svetlo je podstatou fotografie, jeho zákonitosti by mal preto poznať každý fotograf. Práca s ním je umenie, a vedieť naplno využiť jeho potenciál dáva do ruky každému silnú zbraň.

Základom je fyzika

Svetlo, ktoré vidíme, je z fyzikálneho hľadiska elektromagnetické žiarenie, ktoré práve vďaka svojej vlnovej dĺžke umožňuje našim očiam a mozgu vnímať ho. Pokrýva len veľmi malý interval z celého elektromagnetického spektra (približne 400 – 750 nm). Pre niektoré druhy živočíchov však platia iné hodnoty – napr. včely vnímajú žiarenia kratších vlnových dĺžok, blížiace sa k ultrafialovému svetlu, naopak plazy sa nachádzajú na opačnom konci škály (infračervené žiarenie). A práve tieto vlastnosti sú základnou podstatou fotografovania, pretože svetelné podmienky sú jedným z určujúcich faktorov kvality výslednej fotografie.

Fotografia vzniká dopadom svetla na svetlocitlivý materiál (film) resp. v digitálnych prístrojoch na CCD čip, ktorý sníma obrazové informácie. To však ešte pred dopadom prúdi cez objektív, ktorý na základe svojich svetelných vlastností určuje množstvo a spôsob jeho pôsobenia na plochu. Určujúca je najmä svetelnosť objektívu. Ide o bezrozmernú veličinu, ktorá vyjadruje najvyššie množstvo svetla, ktoré daný objektív prepustí – zjednodušene, určuje koľko svetla dopadne na snímač. Čim nižšie clonové číslo dokážeme na objektíve nastaviť, tým svetelnejší objektív máme. Kvalitné objektívy majú svetelnosť okolo f/1.4 až f/1.8 (zväčša ide o objektívy s pevnou ohniskovou vzdialenosťou).

Vzdialenosť ohniska (miesta, kde svetlo dopadá na čip resp. citlivý materiál) od šošovky nazývame ohnisková vzdialenosť. Ide o ďalšiu zo svetelných vlastností objektívov. Čim je táto vzdialenosť kratšia, tým širokouhlejší záber sme schopní zachytiť. Naopak, čím je ohnisko od šošovky ďalej, tým viac náš objektív pripomína ďalekohľad, pretože je schopný priblížiť nám aj objekty vo veľkej diaľke (teleobjektív).

Vo všeobecnosti platí, že objektívy s ohniskovou vzdialenosťou pod 55 mm označujeme za širokouhlé, tie nad 55 mm zase za teleobjektívy.


Málo svetla, vyššia citlivosť

Od množstva svetla, ktoré máme k dispozícii záleží aj voľba citlivosti materiálu na ktorý snímame. Pri klasickej analógovej fotografii je to rozhodujúce už pri kúpe filmu. Mali by sme preto vedieť, v akých podmienkach budeme fotografovať, pretože film nebudeme môcť v závislosti na svetelných pomeroch v aparáte meniť (ostáva len možnosť použitia viacerých prístrojov s rôzne citlivými filmami). Typicky je preto najlepšie voliť citlivosť filmu 200 ASA (=24 DIN) vhodný pre bežné denné svetlo.

Pri digitálnej fotografií máme značnú výhodu, pretože si môžeme citlivosť snímača upraviť individuálne pre každú fotografiu zvlášť, v závislosti na svetle. Pre neskúseného fotografa je najlepšie odpozorovať nastavenia ISO z automatického módu, a na základe toho v budúcnosti manuálne nastavovať. V zásade platí, že čim menej svetla, tým vyššie ISO. Pre bežný slnečný deň si vystačíme s ISO na úrovni 100, ďalej sa hodnoty dvojnásobne zvyšujú. Pozor si treba však dať na fakt, že čím je snímač citlivejší, tým výraznejší šum na fotografii vzniká.

Na záver

V dnešných dňoch, kedy je už fotoaparát bežnou súčasťou každého mobilného telefónu, a kedy sa fotografom stáva takmer každý, je dôležité poznať základné fyzikálne princípy, na ktorých je tento proces založený. A práve svetlo stojí na úplnom začiatku. Myslím si preto, že je dobré vyčleniť sa od zástupu tzv. „párty-fotografov“ a naozaj rozumieť tomu, čo sa za stlačením spúšte vlastne skrýva.

Autor:  Michal Tóth