Tomáš Mitana

09.06.2008

V dnešnej časti seriálu Mladá krv si predstavíme grafika, webdizajnéra a fotografa - Tomáša Mitanu. Prečítajte si zaujímavé názory, prezrite si Tomášove diela a podľa potreby sa inšpirujte, čo všetko sa dá stihnúť už na gymnáziu. :)

Autor: Shirley | Hodnotenie:

o Tomášovej šikovnosti ste sa už mohli presvedčiť sami v niekoľkých článkoch, ktoré publikoval na grafike.sk. Za všetky spomeňme tutoriál na výrobu flashového banneru. Pozrime sa teraz aj na iné jeho výtvory a názory.

Odkedy sa venuješ grafike?

Nedá sa určiť, aký dlhý čas sa venujem grafike. Moje smerovanie ku grafike bolo evolučné, nie revolučné. Všetko sa však začalo dňom v roku 1998, keď som na obrazovke vtedajšieho maličkého 14“ monitora uvidel ako prvú stránku Google. Nasledovalo niekoľko slovenských stránok, pričom ma svet za obrazovkou počítača neuveriteľne fascinoval. Datoval sa rok 1998, internet bol na Slovensku iba v plienkach. Očarený digitálnym svetom internetu (pričom obmedzovaný časovou tarifikáciou dial-upu) som hľadal možnosti, ako naskočiť na vlnu internetu. Bez akýchkoľvek poznatkov som skúsil spraviť svoje prvé stránky vo Worde, pričom som riadne nevedel čo tam dať, nie to ešte ako to tam správne dať. Bola to však kúzelná doba. Tie stránky boli strašné, nepoužiteľné, boli iba v otcovom počítači, avšak boli moje, mnou vytvorené. Bol to neprekonateľný pocit, ktorý mi zostal doteraz. Tento pocit je katalyzátorom všetkej mojej snahy. Dvakrát starší bratranci ma vtedy dokázali usmerniť na cestu HTML v legende FrontPage, za čo im patrí moja vďaka. Myslím, že tento časový úsek môjho života sa dá považovať za začiatok môjho zaujímania sa o grafiku, keďže FrontPage bol WYSIWYG editor, bola mi uvoľnená cesta ku grafickej časti stránky. Tam sa to všetko začalo. Kládol som si otázky, prečo sú iné stránky také pekné, pričom moje nie sú, ako docieliť toho, aby aj moje stránky boli pekné. Tieto otázky ma dohnali k tomu, aby som začal skúšať kombinácie farieb, obrázkov, aby som robil prvé pokusy v bitmapovom editore. Všetky tieto pokusy som zhrnul do mojej prvej on-line stránky, ktorá bola ešte pred nedávnom vygooglovateľná.

Aké nástroje, programy používaš? Uprednostňuješ bitmapy, alebo vektory?

Pri tvorbe nevyužívam žiadne neštandardné nástroje, ani postupy. Celý priebeh tvorby začína veľmi hrubými náčrtmi v mojom trhacom poznámkovom bloku, pričom samotný návrh mi trvá väčšinou približne dvojnásobne viac času, ako návrh zrealizovať do finálnej podoby. Ako dni plynú, z hrubších rysov náčrtov sa stávajú jemnejšie, čistejšie, vznikajú detaily. Keď návrh obsahuje približne 80% prvkov, ktoré budú vo finálnej práci, náčrty oskenujem. Od tohto bodu začína štandardná práca tvorby samotného finálneho produktu z náčrtov pomocou tableta. Základný layout, farby, text, pridávanie detailov, ladenie výsledného vzhľadu. Počas dlhej doby som sa snažil vynechať fázu náčrtov na papieri, pričom to bolo veľmi hlúpe. Až v nedávnej dobe som zistil, ako je to nevyhnutné. Papierové náčrtky, čmáranice si stále viac obľubujem, pričom až v poslednej dobe dokážem oceniť silu náčrtov na papieri, ktoré dokážu človeku nesmierne pomôcť.

Človek prezerajúci si moje práce by mohol nadobudnúť pocit mojej obľúbenosti bitmapy. Väčšina mojich prác bola tvorená ako bitmapa, avšak som okúzlený vektormi. Fascinuje ma, ako dokážu vektory, čo sú defakto matematické rovnice vytvoriť úžasne harmonický obraz vyvolávajúci emócie. Pravidelne sledujem vývoj trendov vo vektorovej grafike, páčia sa mi jednoduché grafiky, ktoré dokážu človeka osloviť omnoho viac ako prepracované grafické diela s desiatkami detailov. Každý druh grafiky má svoje čaro, u mňa vyhrávajú vektory kvôli ich matematickej chladnosti.

Čo inšpirácia? Máš nejaké vzory, podľa ktorých tvoríš?

Nemám rád vzory, idoly, podľa ktorých sa veľa ľudí snaží nasmerovať iba kvôli tomu, že sa im páčia práce určitej osoby. Je to zabíjanie originality, kreativity, pričom sa stále snažíme priblížiť štýlu konkrétnej osoby, čo nás iba odďaľuje od našej jedinečnosti. Nemám žiadne vzory, vidím iba ľudí, ktorí robia svoju vec na svetovej úrovni, vidím iba ľudí, na ktorých sú uprené zraky práve preto, akí sú jedineční. Nikoho nekopírujú, sú sami sebou, majú vlastný štýl. Nikto na svete nie je uznávaný, pretože robí veci bez akejkoľvek technickej chyby, avšak bez jedinej známky jedinečnosti – svetová trieda grafikov sa dá spoznať podľa toho, že každý má svoj vlastný štýl, nikoho nekopírujú. Na svojom účte na Deviantarte sledujem približne 20 ľudí, približne 15 z nich sledujem pretože sú mi osobnostne sympatickí, nie tvorbou, rád sledujem ich život, ako sa vyvíja. Tých zostávajúcich 5 ľudí sú zväčša fotografi, a jeden grafik, ktorí robia vyslovene mne veľmi sympatické diela. Máme rovnaký vkus. S tým rozdielom, že ja svoje predstavy nedokážem rozviť tak dobre, ako oni. :)

Živíš sa svojimi výtvormi, alebo je to iba hobby, poprípade privýrobok?

Keďže navštevujem Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Novom Meste nad Váhom, nepripadá do úvahy, aby som sa živil vďaka svojim prácam. Mám stabilný príjem od rodičov, nie som závislý od práce na grafike. Pokiaľ chcete rovno odpoveď, grafika je moje hobby, s ktorým si privyrábam peniaze. Externe pracujem pre dve webdizajnérske spoločnosti, pracoval som na promotion plagátoch pre známy tanečný klub v Martine, pracoval som aj pre Ekonomickú univerzitu v Bratislave, vytvoril som plagát pre organizáciu Ľudia proti rasizmu ako prezentáciu jednej ich akcie, vytváral som vizuál loga organizácie bojujúcej osvetou proti extrémnym pravičiarom, a niekoľko ďalších zaujímavých prác. Práca ma baví, chápem radosť zo skĺbenia hobby s prácou. Človek sa dokáže venovať tomu, čo ho baví, má inšpiráciu zlepšovať sa, pričom robí zaujímavé zákazky, čoho výsledkom je domino efekt vo forme zlepšujúcej sa úrovne prác, a zaujímavého finančného ohodnotenia. Časom sa dostávam k tomu, že väčšina mojich publikovaných prác sú komerčné zákazky, pričom okrem fotografií je podiel grafiky tvorenej pre radosť minimálny. Či je to dobrý smer neviem zhodnotiť, chystám sa však upraviť tento pomer do vyrovnanejšej hladiny, pretože si dobre uvedomujem že pri komerčných zákazkách sú mantinely tvorivosti značne viac obmedzené, ako pri vlastnom freestyle ...

Myslíš že grafika sa dá naučiť napríklad na škole, alebo je to podľa teba vec, ktorú treba mať „v krvi“?

Celý grafický „kumšt“ rozdeľujem na dve úrovne skúseností. Jednou kreslenie, technika kreslenia, vďaka ktorej konvenčná študentka priemyslovky zfleku nakreslí zložitú kresbu pozostávajúcu z 10 odpozorovaných obrazcov na lavicu. Kresba je to pekná, technicky dobre zvládnutá, keďže ju kreslí už 52. raz, avšak nie je jedinečná, je stále rovnaká, zlepšuje sa iba technika, to, ako pekne a plynulo ju dokáže nakresliť. Nič viac. Táto technika si myslím že sa dá naučiť na školách. Je to polovica úspechu.

Druhou polovicou úspechu považujem originalitu, jedinečnosť, kreativitu. To je presne ten prípad, keď sa vezme dajaký pošuk, a nakreslí na zdrap papiera úžasnú, jedinečnú kresbu, ktorá je svojím nápadom absolútne jedinečná, aj keď nemá dobre zvládnuté technické veci. Toto je alfou a omegou úspechu, pokiaľ sa niekto chce vyšvihnúť na grafickú špičku – byť jedinečný, originálny. Všetko ostatné sa dá naučiť, originalita a nekonvenčné myslenie sa nedá.

Umelecké školy sú na to, aby naučili dobre zvládnuť technickú časť tvorby, obávam sa však, že práve vďaka tomu učeniu, čo a ako kresliť zabíjajú originalitu, jedinečnosť. Pokiaľ sa talentovaný jedinec okolo seba díva, pozoruje, myslím že sa naučí technickú stránku veci aj bez školy. Iba sa treba okolo seba dívať, pozorovať, skúšať si rôzne formy grafiky, robiť náčrtky, a ono sa do to krvi dostane samé.

Čo by si odporúčal mladým ľuďom, ktorí sa chcú venovať grafike?

Nemôžem mladým ľuďom poradiť ani mäkké f ohľadne grafiky. Sám som mladý človek, ktorý iba skúša rôzne veci, pracujem na sebe, pričom aj keď mám za sebou zvládnutých iba niekoľko zaujímavých vecí, verím, že to najlepšie ma ešte iba čaká. To je to, čo ma ženie do toho, aby som každý deň čo i len kúsok skladačky pridal do jedného väčšieho celku, ktorý bude tvoriť moju budúcnosť. Snažím sa pozorne pozorovať veci okolo seba, pýtať sa, skúmať, prečo sú veci práve takto, a nie inak, snažím sa pochopiť jednotlivé veci. Človek môže tvoriť iba vtedy, keď porozumie veciam okolo seba. Nemôžeme narábať s vecami, ktorým nerozumieme. Tak isto nemôžem vytvoriť logo pre firmu, keď nechápem, čo samotná firma chce aby logo vyjadrovalo, keď neviem čo chce firma tým logom povedať. Pochopenie je základ.

Mojím snom je vytvoriť niečo revolučné. Niečo, čo by bolo on-line, a aj tak by sa to dotýkalo bežného života bežných ľudí. Až budem počuť ľudí baviť sa o mojom výtvore na ulici, pričom nebudú vedieť, že som jeho tvorca, bude to pre mňa obrovské zadosťučinenie, na ktoré sa nepredstaviteľne teším. Keď má človek sny, veľké plány do budúcna, má určitú životnú cestu. Človek bez akýchkoľvek plánov sa nemôže posúvať dopredu, pretože nemá kam. Nemá cestu. Sny, ciele sú dôležité, pretože nám ukazujú cestu, akou máme ísť. Preto ...

... majte svoje sny! :)

Ďakujeme za rozhovor. Ešte k tejto obsiahlej výpovedi dodám, že tieto, aj ostatné Tomášove výtvory si môžete prezrieť v jeho portfóliu, na stránke tomas-mitana.idee-works.cz