V tomto článku sa budeme venovať kompozícii zo širšieho uhla pohľadu. Dozviete sa niečo viac o tom, ako vytvoriť zaujímavejšiu fotografiu. Predstavíme si rytmus vo fotografii, tiež symetriu, rovnováhu, proporcionalitu, orámovanie, hromadenie a usporadúvanie prvkov v ploche fotky.
Veľa ľudí hľadá príčiny, prečo sa im jedna fotografia zdá krajšia než tá druhá. Ako sme už spomínali i v predchádzajúcich článkoch o kompozícii (odkaz nájdete tu), je veľa príčin prečo to je tak, a súvisí to hlavne s problémom kompozície. Človek má v sebe silne zakorenené nutkanie uprednostňovať obrazy, v ktorých sa objavuje rytmus, rovnováha, symetria, harmónia atď. V tomto článku sa budeme venovať hlavne týmto, ale i ostatným doposiaľ nespomenutým vychytávkam, vďaka ktorým budú vaše fotografie na vyššej úrovni.
Rytmus vo fotografii znamená pravidelné opakovanie nejakých prvkov objavujúcich sa na fotografii. Toto opakovanie sa musí na obraze zobraziť minimálne tri krát. Rytmus sa objavuje všade okolo nás, príroda je typickým príkladom, preto ľudské oko prirodzene vyhľadáva opakujúce sa, podobné predmety. Hľadá spojitosti v tvaroch a opakovanie vzbudzuje pocit záujmu. I malé odchýlky v rytme nemusia vôbec pôsobiť rušivo, ba priam naopak. Prílišná dokonalosť môže pôsobiť nudne, preto drobné odchýlky sú viac vítané. Ak narušíme rytmus, zapôsobí to na diváka silnejším dojmom, pretože v obraze sa vyskytla akási „chyba“, ktorú je nutné preskúmať. Pohľad diváka na takúto fotografiu sa tak nevedome predĺži, pretože skúma nedokonalosti objavujúce sa vo fotografii. Ak máme v zábere opakujúci zväčšujúci sa prvok, fotografia pôsobí dynamickejšie.
Zbiehavosť prvkov k určitému bodu na horizonte nám vykresľuje vo fotografii perspektívu, a tým samotná fotografia nadobúda výrazný dojem hĺbky. I objekty situované jeden za druhým, ktoré sa smerom od fotoaparátu zdanlivo zmenšujú, vytvárajú ilúziu priestorovosti.
Symetria je súmerné členenie kompozičných prvkov. Symetrické obrazy nám zdajú príťažlivejšie. Upokojujú nás, pôsobia príjemne, dokonale, staticky, ale sú esteticky nezaujímavé. Často sa takých fotografií človek rýchlo presýti. Vo fotografii ide o vizuálnu rovnováhu, ktorá môže byť odvodená od veľkosti, tvaru, farby a polohy daných prvkov. Jej protikladom je asymetria, ktorá narúša pravidelnosť v opakovaní prvkov. Svojou nedokonalosťou spôsobuje, že obraz pôsobí zaujímavejšie. Aj symetriu aj asymetriu je vhodné využívať vo fotografii, opätovne je však dôležitý zámer autora, aké pocity má daná fotografia v divákovi vyvolať.
Rovnováha je symetrické usporiadanie prvkov okolo optického stredu alebo jednej, či viac osí. O rovnováhe vo fotografii hovoríme vtedy, keď je obraz vyvážený kompozične. To znamená, ak je v ľavom hornom rohu nejaký prvok, aby sme dosiahli vyváženú fotografiu, tak by sa nejaký prvok mal objaviť i v dolnom pravom rohu. Nie je to však nutnosťou. Prvky na oboch stranách dokonca nemusia byť rovnakej veľkosti, vyváženie prvkov je dosiahnuté i umiestnením rôzne veľkých prvkov v ploche obrazu. Dôležitosť zohrávajú hlavné prvky, ktoré by mali byť v obraze vyvážené.
Profil tváre je podstatne väčší než zapadajúce slnko, avšak fotografia je vyvážená. V tomto prípade malý kontrastný bod dokáže vyvážiť tmavý výstupok profilu tváre.
Proporcionalita predstavuje vzájomný pomer rozmerov daných prvkov vo fotografii. Zmysel pre proporcie je dôležitý, ak sa snažíte zachytiť napríklad objekt impozantných rozmerov. Ak je fotografovaný objekt zaujímavý iba svojou veľkosťou, je dobré toto pozitívum zvýrazniť tak, že ho dáme do kontrastu s ľudským telom. Ak je na zábere veľkosť objektu porovnateľná s človekom vypichne sa tým jeho zvláštnosť.
Uvedomenie si veľkosti rozmeru nastáva, ak je porovnateľný s objektom určitej mierky. Vo fotografii je možné hrať sa kompozíciou, perspektívou, mierku i proporcionalitou. Typickým príkladom je človek odfotografovaný pri monumentálnej stavbe, pričom ale stavba vyzerá menšia, či rovnako veľká ako samotný človek.
Prvky je možné usporadúvať podľa vlastného uváženia a tak dosiahnuť pri rovnakom námete úplne odlišné dojmy z fotografie.
Prvá fotografia – minimalistická, prázdna, statická;
druhá fotografia – veľa prvkov rovnakého tvaru, hlavný námet sa stráca, pôsobí ako štruktúra či tapeta;
tretia fotografia – kombinácia väčších i menších prvkov, najväčší počet balónov je umiestnený do zlatého rezu, oblaky v pozadí dotvárajú atmosféru, je najzaujímavejšia;
Množstvo a usporiadanie prvkov zohrávajú v kompozícii dôležitú rolu, pretože tvoria konštrukciu fotografie. Od toho sa následne odvíja výraz a dojem fotografie. Samozrejme závisí to ešte od množstva ďalších faktorov, ak sa však zameriavame iba na kompozíciu, je dobré si tieto skutočnosti uvedomovať. Pre lepšiu vizualizáciu predostriem príklad s hromadením rôznych línií.
V závere už iba spomeniem, že je občas dobré v kompozícií využiť orámovanie. Takéto rámy môžu odľahčiť inak rušivé pozadie, alebo dotvoriť atmosféru fotografie. Takýmito rámami môže byť čokoľvek, čo dotvára “rám” okolo fotografovaného hlavného objektu.
