Dnes by som vám rada predstavila maliarku Bibiana Munkovú, ktorá sa venuje veľmi zaujímavej tvorbe kaligrafii a čínskej tušovej maľbe.
Rozhovor s Bibianou Munkovou
Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z krásneho mestečka na Považí, Nového Mesta nad Váhom, kde aj žijem, pracujem a tvorím:)
Vyštudovali ste filozofiu, spájate ju s Vaším umením?
Umenie je vlastne súčasťou filozofie. Všetci veľkí majstri čínskej maľby boli najskôr významní učenci, hudobníci či úradníci, a až po dosiahnutí určitej duchovnej a intelektuálnej zrelosti sa chopili štetca. V tomto zmysle som teda úplne na začiatku mojej tvorby. Nezaujíma ma však len umenie, či filozofia ázijských krajín, ale aj ich život a kultúra ako celok.
Mám veľmi rada tiež ázijskú poéziu. Mojou obľúbenou autorkou je japonská poetka Ono no Komači.
Úžasné je aj štúdium čínskeho a japonského jazyka a písma, ktorému sa tiež venujem. Ich písmo samo o sebe predstavuje malé umelecké dielka.
Vaša tvorba je veľmi zaujímavá, prečo práve Ázia?
Od malička ma fascinovali krajiny ako napríklad Mexiko, zbožňovala som históriu starovekého Egypta, ako aj jeho kultúru a písmo. Ale Čína a tiež Japonsko sú krajiny, ktoré ma fascinovali a fascinujú dodnes. Je to iná kultúra, iná filozofia a myslenie a možno to je práve to čo ma na tom láka. Filozofia ,poézia i umenie ako také je zamerané hlavne na človeka ,na prírodu a harmóniu v nej.
Štúdium čínskej, či japonskej kaligrafie a maľby je výborným spôsobom k dosiahnutiu vnútornej harmónie. Nejde ani tak o techniku maľby , ale skôr o akési vyjadrenie umelcovho cítenia, myslenia či pocitu.
Kaligrafia v Číne bola po celé storočia považovaná za tradičný spôsob, ako dosiahnuť duševnú rovnováhu. Umelec sa snaží hľadať spôsob, ktorým by vystihol intenzitu svojich pocitov a túžob. V jedinom umeleckom diele môžeme nájsť poéziu, maľbu a i kaligrafiu .Je to teda skôr akási forma meditácie a stíšenia sa. V známej maliarskej príručke zo 17.storočia „Záhrada horčičného semienka“ sa hovorí: „kto sa učí maľovať, musí sa najskôr naučiť stíšiť svoje srdce a tak vyjasniť svoj rozum a umocniť svoju múdrosť“.
Venujem sa tiež japonskému bojovému umenie Aikido, ktoré je pre mňa tiež úžasným cvičením sebaovládania, harmónie a upevnenia ducha.
Môžete čitateľom priblížiť techniku, ktorú používate pri Vašej tvorbe?
V prvom rade by som rada zdôraznila, že maľujem aj ceruzkou a venujem sa aj maľbe akvarelov, ktoré sú trošku podobné čínskej maľbe. To ma naučilo veľkej trpezlivosti v zachytávaní detailov toho, čo maľujem.
No a práve v tomto je čínska tušová maľba a kaligrafia celkom iná. Sú to jednoduché ťahy štetcom, linka je jednoduchá a pravidlá perspektívy tu platia celkom inak. Napriek tomu je možné zachytiť pohyb, náladu veľkosť, činnosť či kľud. A k tomuto všetkému stačí tuš, štetec a voda.
Táto maľba sa rozšírila i do Japonska a Kórei a často je označovaná ako Sumi-e. Sumi je tyčinka suchého tušu. Pôvodne sa maľovalo výhradne tušom čiernym a pomocou vody sa dosahovalo rozličných odtieňov čiernej či šedej. Neskôr sa začali používať aj tuše farebné. Vyrobené sú zo sadzí dreva borovíc, olejových alebo uhoľných, zmiešaných s lepidlom, konzervačným prípravkom a tiež vôňou. Platí, že čím je tuš starší, tým je kvalitnejší.
Ja používam sumi čierne i farebné a občas maľbu doplním aj akvarelovými farbami.
Pri maľbe nepodceňujem prípravu. Suchú tyčinku sumi je potrebné trením v kvapke vody pripraviť na maľbu, k čomu je potrebná miska z kameňa. Tento čas využívam na skľudnenie a rozmýšľanie o maľbe.
Maľujem na čokoľvek, najlepší je ryžový papier, hodváb, drevo, ale aj akýkoľvek trošku savý papier. Napríklad papier vhodný na akvarel.
Aj technika držania štetca je iná, štetec sa drží ľahúčko , kolmo na papier a doslova „tancuje“ po papieri.
Vo Vašej zbierke máte veľa diel, ktoré má pre Vás tú najcennejšiu hodnotu?
Každý z mojich výtvorov je pre mňa dôležitý. Každý zachytáva moju náladu v momente keď bol vytvorený.
V rozhovore ste mi spomínali, že plánujete výstavu, kde si môžu naši čitatelia pozrieť Vašu tvorbu?
Áno, momentálne plánujem výstavu v priestoroch krásneho nového kníhkupectva Coda-art, v Novom Meste nad Váhom. Vernisáž bude 30.3.2012. Pre mňa je maľovanie hlavne relax a oddych, mám z toho veľkú radosť a budem rada ak poteším aj iných.
Čo plánujete do budúcna?
Určite chcem ďalej maľovať a budem rada ak sa podarí v lete aj ďalšia výstava. A hlavne momentálne pracujem na vytvorení vlastnej webovej stránky.
